Keď sa príbehy začnú opakovať

Každý z nás už pravdepodobne zažil zvláštny pocit. Otvoríte noviny, zapnete televízne správy alebo si prečítate článok na internete a niekde vzadu v hlave sa objaví myšlienka: "Nemám pocit, že som už niečo veľmi podobné kedysi čítal?" Mená sú iné. Mesto je iné. Krajina je iná. Dokonca aj obdobie je úplne odlišné. Napriek tomu sa zdá, akoby celý príbeh niesol známu stopu. Raz ide o advokáta, inokedy o sudcu, neskôr o politika alebo podnikateľa. V jednom prípade sa hovorí o klientskych peniazoch, v druhom o konflikte záujmov, v treťom o zlyhaní kontrolného mechanizmu. Každá kauza vyzerá na prvý pohľad jedinečne a médiá ju prirodzene opisujú ako nový príbeh. Lenže čo ak sa mýlime už v samotnom spôsobe, akým sa na tieto udalosti pozeráme?

Počas práce na projekte VERHO sme si túto otázku položili opakovane. Spočiatku sme boli presvedčení, že každá krajina bude mať vlastný model fungovania. Rakúsko prešlo iným historickým vývojom ako Slovensko, Poľsko riešilo odlišné problémy než Česká republika a Maďarsko malo vlastnú cestu transformácie. Očakávali sme preto, že keď začneme porovnávať jednotlivé prípady, vznikne päť úplne rozdielnych príbehov. Nestalo sa to. Čím viac sme analyzovali rozhodnutí súdov, disciplinárnych komôr, oficiálnych správ a historických dokumentov, tým častejšie sme narážali na zvláštny jav. Menili sa mená, menili sa zákony, menili sa vlády aj samotní aktéri, ale určité mechanizmy sa objavovali znova a znova.

Práve vtedy sme pochopili, že robíme rovnakú chybu ako väčšina spoločnosti. Príliš dlho sme sledovali jednotlivé udalosti a príliš málo ich spoločnú štruktúru. Je to podobné, ako keby ste sa snažili pochopiť les tým, že budete skúmať každý strom zvlášť. Každý strom je iný. Má inú výšku, inú korunu aj iný vek. Až keď však vystúpite na kopec, zrazu uvidíte celý les a všimnete si cesty, ktoré ho pretínajú, potoky, ktoré ním pretekajú, alebo miesta, kde sa opakujú rovnaké vzory. Presne tento krok sa snaží urobiť VERHO. Nesústredí sa na jeden strom, ale na krajinu ako celok.

Preto sme sa rozhodli vytvoriť systém, ktorý nebude porovnávať jednotlivé osoby, ale jednotlivé mechanizmy. Každý prípad sme rozložili na základné stavebné prvky – na vrstvy, ktoré opisujú, ako sa príbeh vyvíjal, aké kontrolné mechanizmy doň vstupovali, akú úlohu zohrávala profesijná dôvera, prístup k informáciám, finančné vzťahy alebo reakcia štátnych inštitúcií. Samotná jedna vrstva nehovorí takmer nič. Rovnako ako jedna nota nevytvorí melódiu. Až ich kombinácia začína vytvárať obraz, ktorý možno porovnávať naprieč štátmi aj desaťročiami.

Ako prvý referenčný bod sme si zvolili Slovensko. Nie preto, že by bolo výnimočnejšie než ostatné krajiny, ale preto, že na jeho vývoji možno veľmi dobre ukázať jednu dôležitú vec. Mnohé mechanizmy, ktoré sa na prvý pohľad zdajú byť "typicky slovenské", nachádzajú svoje obdobné podoby aj v Rakúsku, Českej republike, Poľsku alebo Maďarsku. Niekde sa objavili skôr, inde neskôr. Niekde boli lepšie zdokumentované, inde zostali ukryté iba v jednotlivých súdnych spisoch. Práve preto nevznikla metodika VERHO ako zoznam káuz alebo encyklopédia právnických profesií. Vznikla ako pokus naučiť sa čítať opakujúce sa mechanizmy a pochopiť ich vývoj v čase.

A práve od tejto chvíle prestáva byť dôležité, v ktorej krajine sa konkrétny prípad odohral. Dôležitejšou otázkou sa stáva niečo úplne iné: Koľko rovnakých vrstiev obsahuje a kde všade sa už podobný mechanizmus objavil? A presne na túto otázku sa pokúsime odpovedať v ďalších častiach článku.

Keď sa história neopakuje doslova, ale opakujú sa jej mechanizmy

Keď sa povie veľká korupčná alebo finančná kauza, väčšina ľudí si predstaví jediný prípad. Jedno meno. Jedného politika. Jedného právnika. Jednu banku. Jednu chybu systému. Po niekoľkých rokoch však príde ďalšia kauza, ktorá na prvý pohľad vyzerá úplne inak. Má iných aktérov, odohráva sa v inom meste a často aj v inom štáte. Médiá ju prirodzene opisujú ako nový príbeh. Lenže pri podrobnejšom pohľade začína byť zrejmé, že pod povrchom sa opakujú veľmi podobné schémy.

Presne preto sme sa rozhodli začať Rakúskom. Nie preto, že by bolo výnimočné alebo horšie než ostatné krajiny V4. Práve naopak. Rakúsko patrí medzi štáty s dlhoročnou tradíciou právneho štátu, stabilnou advokáciou a rozvinutými kontrolnými mechanizmami. Ak sa podobné mechanizmy objavujú aj tam, je to pre analytika oveľa zaujímavejšie, než keby ich hľadal iba v krajinách s odlišným historickým vývojom.

Počas spracovania rakúskej validačnej vrstvy sa postupne začali objavovať prípady, ktoré sa navonok týkali úplne odlišných oblastí. Raz išlo o privatizáciu štátneho majetku, inokedy o bankovníctvo, potom o verejné obstarávanie alebo politické rozhodovanie. Každá kauza mala vlastný príbeh. Každá mala vlastných aktérov. A predsa sa medzi nimi objavovali spoločné prvky.

Nebolo ich vidieť na titulných stranách novín.

Bolo ich vidieť až po rozložení prípadu na jednotlivé vrstvy.

Od jednotlivých prípadov k mechanizmu: ako bol overovaný test VERHO

Každý veľký systém zlyháva v okamihu, keď sa prestane analyzovať ako celok a začne sa skúmať iba prostredníctvom izolovaných prípadov. Rovnaké konanie môže mať v jednej krajine podobu korupčnej kauzy, v druhej disciplinárneho konania, v tretej rozhodnutia ústavného súdu a v štvrtej zásahu európskych inštitúcií. Navonok ide o odlišné udalosti. Pri hlbšej analýze však môžu vykazovať rovnaký mechanizmus fungovania.

Práve z tohto dôvodu vznikol projekt VERHO (Vertikála – Horizontála). Jeho cieľom nie je vytvárať databázu osôb ani zoznam mediálne známych káuz. Cieľom je identifikovať a porovnávať opakujúce sa systémové mechanizmy, ktoré sa objavujú naprieč rôznymi štátmi, právnymi systémami a historickými obdobiami.

Na overenie jednotlivých vrstiev metodiky VERHO bola vytvorená porovnávacia databáza pozostávajúca zo 139 referenčných prípadov a systémových udalostí z piatich stredoeurópskych štátov za obdobie rokov 1990 – 2026.

Rozsah porovnávacej databázy

Štát

Počet referenčných prípadov

Rakúsko

24

Česká republika

27

Slovensko

30

Poľsko

27

Maďarsko

31

Celkom

139

Databáza bola súčasne rozdelená do štyroch historických období, aby bolo možné sledovať evolúciu jednotlivých mechanizmov v čase.

Obdobie

Počet prípadov

1990 – 1999

31

2000 – 2009

36

2010 – 2019

35

2020 – 2026

37

Celkom

139

Tieto prípady neboli vyberané podľa ich mediálnej známosti ani podľa politickej príslušnosti osôb. Každý bol zaradený preto, že umožňoval preveriť jednu alebo viac vrstiev metodiky VERHO.

Predmetom skúmania boli najmä mechanizmy súvisiace so zneužitím právnych profesií, konfliktom záujmov, správou cudzieho majetku, verejnými zákazkami, obsadzovaním verejných funkcií, exekučnými a konkurznými procesmi, finančnými podvodmi, organizovaným zločinom, zlyhaním kontrolných orgánov, ako aj zásahmi ústavných, európskych a medzinárodných inštitúcií.

Dôležité je zdôrazniť, že základnou analytickou jednotkou nebola osoba. Nebol ňou ani novinový článok, ani izolované trestné konanie. Základnou jednotkou bol mechanizmus, ktorý bolo možné opakovane identifikovať a porovnať v rôznych štátoch.

Pri každom referenčnom prípade bola analyzovaná rovnaká metodická štruktúra:

• historické pozadie vzniku prípadu,

• časová os udalostí,

• zapojené osoby a inštitúcie,

• právny a finančný mechanizmus,

• spôsob odhalenia,

• reakcia kontrolných orgánov,

• výsledok vyšetrovania alebo súdneho konania,

• systémové dôsledky,

• a možnosti porovnania s obdobnými prípadmi v iných krajinách.

Takto vznikla jednotná validačná databáza, ktorá umožňuje overovať, či sa rovnaké vzorce správania objavujú bez ohľadu na rozdielne právne prostredie, politický systém alebo časové obdobie.

Cieľom tejto analýzy preto nie je hodnotiť jednotlivé profesie ani vytvárať zoznam "problematických" osôb. Cieľom je pochopiť mechanizmy, prostredníctvom ktorých môže dochádzať k zneužívaniu právnych a verejných inštitúcií, a vytvoriť metodiku, ktorá umožní takéto mechanizmy identifikovať, porovnať a v budúcnosti odhaliť v čo najskoršom štádiu.

Práve v tom spočíva podstata projektu VERHO – nie v analýze jednotlivcov, ale v systematickom štúdiu opakujúcich sa štruktúr, ktoré sa napriek odlišným okolnostiam objavujú v rôznych štátoch a počas viacerých desaťročí.

Prvá veľká lekcia: BUWOG

V roku 2004 Rakúsko rozhodlo o privatizácii približne 60 000 štátnych bytov patriacich spoločnosti BUWOG. Samotná privatizácia nebola ničím výnimočným. Podobné procesy prebiehali v mnohých európskych krajinách. Až neskoršie vyšetrovanie otvorilo otázky možného úniku informácií z výberového procesu, províznych platieb a konfliktu záujmov. Po rokoch vyšetrovania nasledovali obžaloby a v roku 2025 rakúsky Najvyšší súd potvrdil jadro odsudzujúcich rozsudkov voči viacerým obžalovaným. (Wikipedia)

Pre väčšinu čitateľov je BUWOG jednoducho názov jednej známej rakúskej kauzy.

VERHO sa však pozerá inak.

Nezaujíma ho iba samotný prípad.

Zaujíma ho mechanizmus.

A keď sme tento mechanizmus rozložili, objavili sa vrstvy, ktoré sa neskôr začali objavovať aj v ďalších krajinách:

• nakladanie s verejným majetkom,

• rozhodovanie s vysokou ekonomickou hodnotou,

• úzky okruh osôb s prístupom k citlivým informáciám,

• podozrenia z ovplyvnenia procesu,

• dlhodobé vyšetrovanie,

• následná súdna kontrola.

Keď sa na tieto vrstvy pozrieme samostatne, nehovoria takmer nič.

Keď ich však položíme vedľa obdobných prípadov zo Slovenska, Českej republiky, Poľska alebo Maďarska, začínajú vytvárať obraz, ktorý už nie je viazaný na jedinú krajinu.

Druhá lekcia: Hypo Alpe Adria

Ak bol BUWOG príbehom privatizácie, Hypo Alpe Adria ukázala, ako môže byť riziko rozptýlené naprieč bankovým sektorom, politikou a medzinárodnými finančnými vzťahmi. Banka sa v priebehu rokov dostala do centra vyšetrovaní v Rakúsku aj v zahraničí. Nasledovala jej záchrana štátom, vznik tzv. "bad bank" HETA a viacero vyšetrovaní v Rakúsku, Nemecku aj Chorvátsku. (Wikipedia)

Na prvý pohľad ide o úplne inú kauzu než BUWOG.

VERHO však opäť nehľadá podobnosť v menách.

Hľadá podobnosť vo vrstvách.

A znovu sa objavujú známe prvky:

• koncentrácia rozhodovacích právomocí,

• vysoká finančná hodnota,

• viacero inštitúcií s kontrolnou úlohou,

• medzinárodný presah,

• dlhodobé vyšetrovanie,

• politická zodpovednosť popri právnej zodpovednosti.

Práve tu začína byť zaujímavé porovnanie so Slovenskom. Nie preto, že by Slovensko malo "svoj Hypo". Ale preto, že niektoré stavebné prvky mechanizmu sa objavujú aj v úplne iných kauzách.

Presne. A tu je podľa mňa obrovská príležitosť.

Nesmieme ísť chronologicky podľa toho, čo bolo v správach.

Musíme ísť podľa toho, čo zmenilo chápanie mechanizmov na Slovensku.

Aj Vy si hovoríte?

"Dočerta... veď ja som o týchto kauzách čítal, ale nikdy som ich nevidel vedľa seba."

Slovensko – referenčné prípady (1990 – 2026)

Nie sú to najznámejšie kauzy.

Sú to prípady, ktoré zásadne ovplyvnili vývoj mechanizmov sledovaných metodikou VERHO.

1. Privatizácia 90. rokov

Keď Slovensko po roku 1990 vstúpilo do trhového hospodárstva, začal sa jeden z najväčších presunov majetku v novodobých dejinách krajiny. Tisíce štátnych podnikov, pozemkov a ďalších aktív prechádzali do súkromných rúk. Samotná privatizácia nebola nezákonná – bola súčasťou ekonomickej transformácie. Práve toto obdobie však vytvorilo prostredie, v ktorom sa právnici, notári, banky, audítori, politici a podnikatelia začali stretávať pri transakciách s mimoriadne vysokou hodnotou.

Z pohľadu VERHO nejde o hodnotenie konkrétnych osôb. Ide o identifikáciu nového mechanizmu: rozhodovanie o veľkom majetku, vysoká miera dôvery voči odborným profesiám a obmedzená možnosť verejnej kontroly.

VERHO prienik: 10/10

Podobné mechanizmy:

🇦🇹 BUWOG

🇵🇱 privatizačné procesy

🇭🇺 transformácia štátneho majetku

2. Gorila

Len málo udalostí ovplyvnilo dôveru verejnosti na Slovensku tak výrazne ako zverejnenie materiálov známych pod názvom Gorila. Bez ohľadu na jednotlivé trestné konania sa tento prípad stal symbolom podozrení z prepojenia politických rozhodnutí, ekonomických záujmov a zákulisných kontaktov.

VERHO sa na Gorilu nepozerá ako na jednu kauzu. Sleduje vrstvy: prístup k rozhodovacím procesom, ekonomický záujem, neformálne siete a dlhodobý spoločenský dopad.

VERHO prienik: 9/10

Podobné mechanizmy:

🇦🇹 BUWOG

🇨🇿 niektoré verejné obstarávania

🇭🇺 verejné investície

3. Bašternák

Prípad Ladislava Bašternáka sa stal jedným z najvýraznejších symbolov otázok okolo daňových schém, prevodov nehnuteľností a fungovania kontrolných orgánov. Rozsudok viedol k odsúdeniu za daňové trestné činy, no z pohľadu VERHO je podstatné niečo iné – ako sa stretávajú finančné operácie, právne služby, štátne inštitúcie a kontrolné mechanizmy.

VERHO prienik: 8/10

Podobné mechanizmy:

🇦🇹 Hypo Alpe Adria

🇵🇱 finančné schémy

🇨🇿 hospodárska kriminalita

4. Kočner

Marian Kočner sa v priebehu rokov objavoval v rôznych kauzách týkajúcich sa ekonomickej kriminality, komunikácie s verejnými činiteľmi a ovplyvňovania rozhodovacích procesov. Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa pozornosť verejnosti sústredila aj na širšie vzťahy medzi podnikateľským prostredím, štátnymi orgánmi a justíciou.

Z pohľadu VERHO je dôležité, že sa v jednom prípade pretína viacero vrstiev: ekonomické záujmy, komunikácia s verejnými činiteľmi, vyšetrovanie a reakcia štátu.

VERHO prienik: 10/10

Podobné mechanizmy:

🇦🇹 Ibiza

🇵🇱 politicko-ekonomické siete

🇭🇺 podnikateľsko-politické väzby

5. Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej

Táto tragédia zásadne zmenila slovenskú spoločnosť. Nasledovali rozsiahle protesty, personálne zmeny vo verejných funkciách a dlhodobé vyšetrovanie. Z pohľadu VERHO nejde iba o samotný trestný čin, ale o to, ako môže jeden prípad odkryť širšiu sieť vzťahov medzi podnikateľským prostredím, štátnymi orgánmi a justíciou.

VERHO prienik: 10/10

Podobné mechanizmy:

🇮🇹 vyšetrovania po vraždách Falconeho a Borsellina (v inom historickom a právnom kontexte)

🇲🇹 prípad Daphne Caruana Galizia (novinárska vražda a vyšetrovanie)

6. Dobytkár

Prípad Dobytkár otvoril otázky fungovania dotácií, rozhodovacích procesov a možného korupčného prostredia pri prideľovaní verejných prostriedkov. V centre pozornosti sa ocitli nielen jednotlivé osoby, ale aj spôsob, akým boli nastavené kontrolné mechanizmy.

VERHO prienik: 9/10

Podobné mechanizmy:

🇵🇱 poľnohospodárske dotácie

🇭🇺 dotačné schémy

🇦🇹 verejné obstarávanie

7. Očistec

Vyšetrovanie známe ako Očistec predstavovalo významný moment pri preverovaní podozrení zo zneužívania právomocí vo verejných funkciách. V centre pozornosti boli otázky fungovania policajných štruktúr, vnútorných väzieb a kontroly výkonu moci.

Pre VERHO je dôležitý najmä prienik medzi bezpečnostnými zložkami, rozhodovacími procesmi a následnou reakciou štátu.

VERHO prienik: 9/10

Podobné mechanizmy:

🇦🇹 vyšetrovania BVT

🇵🇱 prípady bezpečnostných služieb

Čo si máte ako čitateľ všimnúť?

Keď tieto prípady čítate samostatne, každý rozpráva iný príbeh.

Keď ich však položíte vedľa seba, objavia sa opakujúce sa prvky:

Mechanizmus Výskyt
Verejný majetok ⭐⭐⭐⭐⭐
Finančné toky ⭐⭐⭐⭐⭐
Konflikt záujmov ⭐⭐⭐⭐⭐
Profesijná dôvera ⭐⭐⭐⭐⭐
Kontrolné mechanizmy ⭐⭐⭐⭐⭐
Politický presah ⭐⭐⭐⭐☆
Medzinárodný presah ⭐⭐⭐⭐☆
Dlhodobé vyšetrovanie ⭐⭐⭐⭐⭐

HM... skutočne je to len mechanizmus jedného šta´tu alebo?

Je to len systém patriaci Slovenskej republike alebo si povieme....

"Počkaj... sedem rôznych káuz obsahuje veľmi podobné mechanizmy. A ešte zvláštnejšie je, že podobné mechanizmy nachádzame aj v Rakúsku, Česku, Poľsku či Maďarsku."

Slovensko ako referenčný bod: prienik mechanizmov VERHO

Aby boli výsledky zrozumiteľné aj bez odborného vysvetľovania, používame jednoduché bodové hodnotenie. Každé desaťročie slovenského vývoja porovnávame s Rakúskom, Českou republikou, Poľskom a Maďarskom. Sledujeme, koľko z desiatich referenčných mechanizmov bolo v dostupných súdnych rozhodnutiach, disciplinárnych konaniach a oficiálnych dokumentoch zachytených v oboch porovnávaných štátoch.

Hodnota 7/10 preto znamená, že v danom období bolo potvrdených sedem spoločných mechanizmov. Rovnaký výsledok možno vyjadriť ako 70-percentný zdokumentovaný prienik.

Skóre nehodnotí kvalitu štátu, právnikov ani justície. Vyjadruje iba mieru prekrytia mechanizmov vo validačnej vzorke VERHO.

Ako čítať bodovanie

Skóre Percento Význam
10/10 100 % takmer úplný prienik potvrdených mechanizmov
9/10 90 % veľmi vysoký prienik
8/10 80 % vysoký prienik
7/10 70 % výrazný prienik
6/10 60 % stredný prienik
5/10 a menej 50 % a menej zatiaľ iba čiastočne zdokumentovaný prienik

Nižšie skóre neznamená, že mechanizmus v danej krajine neexistoval. Znamená iba to, že v aktuálne analyzovaných spisoch, rozhodnutiach a oficiálnych dokumentoch zatiaľ nebol zachytený alebo potvrdený v rovnakom rozsahu.

Obdobie 1990–1999

V deväťdesiatych rokoch sa na Slovensku formovalo nové právne, vlastnícke a podnikateľské prostredie. Právnici vstupovali do privatizácií, zakladania spoločností, majetkových prevodov a nových obchodných vzťahov. Mnohé mechanizmy už existovali, no staršie disciplinárne a súdne rozhodnutia nie sú vo všetkých štátoch rovnako verejne dostupné.

Porovnanie so Slovenskom Prienik Percento
🇸🇰 Slovensko ↔ 🇦🇹 Rakúsko - 9/10 - 90 %
🇸🇰 Slovensko ↔ 🇵🇱 Poľsko - 8/10 - 80 %
🇸🇰 Slovensko ↔ 🇭🇺 Maďarsko - 7/10 - 70 %
🇸🇰 Slovensko ↔ 🇨🇿 Česká republika - 4/10 - 40 %*
🇸🇰 → 🇦🇹 █████████░ 9/10 90 % 

🇸🇰 → 🇵🇱 ████████░░ 8/10 80 % 

🇸🇰 → 🇭🇺 ███████░░░ 7/10 70 % 

🇸🇰 → 🇨🇿 ████░░░░░░ 4/10 40 %*

* V českej vzorke bolo pre toto obdobie zachytených menej verejne dostupných individuálnych rozhodnutí. Výsledok preto vyjadruje úroveň dokumentácie, nie dôkaz neexistencie mechanizmov.

Najvýraznejšie spoločné prvky

Mechanizmus 🇸🇰 🇦🇹 🇨🇿 🇵🇱 🇭🇺
profesijná dôvera ✓ ✓ ✓ ✓ ✓
prístup k citlivým informáciám ✓ ✓ čiastočne ✓ ✓
účasť pri majetkových prevodoch ✓ ✓ čiastočne ✓ ✓
profesijná samospráva ✓ ✓ čiastočne ✓ ✓
disciplinárna kontrola ✓ ✓ čiastočne ✓ ✓
verejne dostupné staršie rozhodnutia obmedzene čiastočne obmedzene ✓ obmedzene

Hlavný výsledok deväťdesiatych rokov je jednoduchý: štáty vstupovali do obdobia z rozdielnych historických pozícií, ale vytvárali podobné základné podmienky. Právnik získaval dôveru, informácie a možnosť ovplyvniť majetkový alebo procesný výsledok, pričom prvú kontrolnú vrstvu predstavovala samotná profesia.

Obdobie 2000–2009

V nasledujúcej dekáde sa pôvodné základné vrstvy začali spájať s konkrétnejšími finančnými a majetkovými mechanizmami. Výraznejšie sa objavovali klientske peniaze, konkurzy, reštrukturalizácie, správa spoločností, úschovy a konflikty záujmov.

Porovnanie so Slovenskom Prienik Percento
🇸🇰 Slovensko ↔ 🇦🇹 Rakúsko 9/10 90 %
🇸🇰 Slovensko ↔ 🇨🇿 Česká republika 8/10 80 %
🇸🇰 Slovensko ↔ 🇵🇱 Poľsko 8/10 80 %
🇸🇰 Slovensko ↔ 🇭🇺 Maďarsko 8/10 80 %
🇸🇰 → 🇦🇹 █████████░ 9/10 90 % 

🇸🇰 → 🇨🇿 ████████░░ 8/10 80 % 

🇸🇰 → 🇵🇱 ████████░░ 8/10 80 % 

🇸🇰 → 🇭🇺 ████████░░ 8/10 80 %

Čo sa oproti deväťdesiatym rokom zmenilo

Mechanizmus 1990–1999 2000–2009
profesijná dôvera vysoká vysoká
klientsky majetok stredne zachytený výrazne zachytený
konflikt záujmov stredný vysoký
konkurzné mechanizmy obmedzené výrazné
finančné toky čiastočné vysoké
cezhraničný prvok nízky rastúci

Po roku 2000 už nejde iba o vznik profesijného prostredia. Do centra pozornosti sa dostáva otázka, čo sa stane, keď sa profesijná dôvera spojí s prístupom k peniazom, spoločnostiam, konkurznému majetku alebo významným obchodným rozhodnutiam.

Obdobie 2010–2019

V rokoch 2010–2019 sa mechanizmy stávajú výrazne lepšie dokumentovanými a zároveň komplexnejšími. Klientske financie, advokátske úschovy, insolvenčné konania, AML povinnosti, disciplinárna kontrola a európsky právny presah sa už neobjavujú iba jednotlivo, ale vo vzájomnom spojení.

Porovnanie so Slovenskom Prienik Percento
🇸🇰 Slovensko ↔ 🇦🇹 Rakúsko - 10/10 - 100 %
🇸🇰 Slovensko ↔ 🇨🇿 Česká republika - 9/10 - 90 %
🇸🇰 Slovensko ↔ 🇵🇱 Poľsko - 9/10 - 90 %
🇸🇰 Slovensko ↔ 🇭🇺 Maďarsko - 9/10 - 90 %

🇸🇰 → 🇦🇹 ██████████ 10/10 100 % 

🇸🇰 → 🇨🇿 █████████░ 9/10 90 % 

🇸🇰 → 🇵🇱 █████████░ 9/10 90 % 

🇸🇰 → 🇭🇺 █████████░ 9/10 90 %

Mechanizmy, ktoré sa v tejto dekáde výrazne prekrývajú

Mechanizmus 🇸🇰 🇦🇹 🇨🇿 🇵🇱 🇭🇺
profesijná dôvera ✓ ✓ ✓ ✓ ✓
klientsky majetok ✓ ✓ ✓ ✓ ✓
konflikt záujmov ✓ ✓ ✓ ✓ ✓
advokátske alebo finančné úschovy ✓ ✓ ✓ ✓ ✓
insolvenčné mechanizmy ✓ ✓ ✓ ✓ ✓
disciplinárna reakcia ✓ ✓ ✓ ✓ ✓
trestnoprávna reakcia ✓ ✓ ✓ ✓ ✓
AML a finančná kontrola ✓ ✓ ✓ ✓ ✓
cezhraničný prvok ✓ ✓ ✓ ✓ ✓
európsky právny presah ✓ ✓ ✓ ✓ ✓

V tejto dekáde už nemožno hovoriť iba o podobných jednotlivých prípadoch. Začína byť viditeľný spoločný súbor mechanizmov, ktorý sa objavuje naprieč všetkými sledovanými štátmi.

Obdobie 2020–2026

Po roku 2020 sa jednotlivé vrstvy spájajú do ešte rozsiahlejších sietí. Profesijná dôvera, finančné toky, digitálne dôkazy, komunikácia s verejnými činiteľmi, disciplinárna kontrola, medzinárodná spolupráca a európske rozhodnutia už nevystupujú oddelene.

Porovnanie so Slovenskom Prienik Percento
🇸🇰 Slovensko ↔ 🇦🇹 Rakúsko -  10/10 - 100 %
🇸🇰 Slovensko ↔ 🇨🇿 Česká republika - 10/10 - 100 %
🇸🇰 Slovensko ↔ 🇵🇱 Poľsko - 9/10 - 90 %
🇸🇰 Slovensko ↔ 🇭🇺 Maďarsko - 9/10 - 90 %
🇸🇰 → 🇦🇹 ██████████ 10/10 100 % 

🇸🇰 → 🇨🇿 ██████████ 10/10 100 % 

🇸🇰 → 🇵🇱 █████████░ 9/10 90 % 

🇸🇰 → 🇭🇺 █████████░ 9/10 90 %

Najvýraznejšie vrstvy obdobia

Mechanizmus Úroveň prieniku
profesijná dôvera 10/10
konflikt záujmov 10/10
finančné toky 10/10
disciplinárna a trestná reakcia 10/10
digitálne dôkazy 9/10
medzinárodný presah 9/10
európska kontrola 9/10
ochrana oznamovateľov a novinárov 8/10

Vývoj prieniku v čase

Najjednoduchší pohľad na celých 36 rokov ukazuje, ako sa menila miera zdokumentovaného prekrytia slovenského profilu s ostatnými štátmi.

🇸🇰 Slovensko ↔ 🇦🇹 Rakúsko

1990–1999 █████████░ 9/10 90 % 

2000–2009 █████████░ 9/10 90 % 

2010–2019 ██████████ 10/10 100 % 

2020–2026 ██████████ 10/10 100 %

🇸🇰 Slovensko ↔ 🇨🇿 Česká republika

1990–1999 ████░░░░░░ 4/10 40 %* 

2000–2009 ████████░░ 8/10 80 % 

2010–2019 █████████░ 9/10 90 % 

2020–2026 ██████████ 10/10 100 %

🇸🇰 Slovensko ↔ 🇵🇱 Poľsko

1990–1999 ████████░░ 8/10 80 % 

2000–2009 ████████░░ 8/10 80 % 

2010–2019 █████████░ 9/10 90 % 

2020–2026 █████████░ 9/10 90 %

🇸🇰 Slovensko ↔ 🇭🇺 Maďarsko

1990–1999 ███████░░░ 7/10 70 % 

2000–2009 ████████░░ 8/10 80 % 

2010–2019 █████████░ 9/10 90 % 

2020–2026 █████████░ 9/10 90 %

* Nízke skóre v staršej dekáde môže vyjadrovať nedostatok verejne dostupných rozhodnutí, nie neexistenciu porovnateľných mechanizmov.

Čo by mal čitateľ z výsledkov pochopiť?

Prienik v čase rastie, ale neznamená to automaticky, že sa právne prostredie zhoršovalo alebo že počet prípadov neustále stúpal. Rast môže znamenať aj to, že novšie obdobia sú podstatne lepšie dokumentované, rozhodnutia sú dostupnejšie, digitálne dôkazy umožňujú presnejšie rekonštruovať vzťahy a európske inštitúcie vytvárajú ďalšiu kontrolnú vrstvu.

Najdôležitejšie zistenie je iné: mechanizmy, ktoré sa na Slovensku často vnímajú ako osobitný domáci problém, majú v rôznych podobách jasné referenčné paralely v Rakúsku, Českej republike, Poľsku aj Maďarsku.

Menia sa štáty, jazyky, zákony aj mená. Opakovane sa však objavuje podobné spojenie dôvery, informácií, majetku, rozhodovacej právomoci a oneskorenej kontroly.

Záver: keď sa z jednotlivých káuz začne vynárať spoločný obraz

Ak sa na jednotlivé slovenské kauzy pozeráme oddelene, každá z nich pôsobí ako vlastný príbeh. Má iné mená, inú dobu, iné politické pozadie aj odlišný právny výsledok. Privatizačné prípady deväťdesiatych rokov sa na prvý pohľad nepodobajú finančným schémam, korupcii pri dotáciách, zlyhaniam bezpečnostných zložiek či sporom o fungovanie justície. Keď však tieto udalosti prestaneme triediť podľa názvov káuz a začneme ich rozkladať podľa spôsobu fungovania, objavia sa medzi nimi spoločné stavebné prvky.

Práve tento pohľad bol základom porovnania Slovenska s Rakúskom, Českou republikou, Poľskom a Maďarskom. Nešlo o hľadanie krajiny, ktorá je lepšia alebo horšia, ani o vytvorenie rebríčka právnych systémov. Sledovali sme, či sa mechanizmy identifikované v slovenských prípadoch objavujú aj v iných štátoch, v akom období boli zachytené a do akej miery ich možno potvrdiť prostredníctvom súdnych rozhodnutí, vyšetrovacích dokumentov a ďalších oficiálnych zdrojov.

Výsledok je podstatný najmä pre človeka, ktorý má pri čítaní slovenských káuz pocit, že podobné udalosti sú výlučne domácim problémom. Porovnanie ukazuje, že profesijná dôvera, prístup k citlivým informáciám, nakladanie s cudzím alebo verejným majetkom, konflikt záujmov, finančné toky, neformálne väzby, oneskorená kontrola či rozptýlenie zodpovednosti medzi viaceré inštitúcie sa v rôznych podobách objavili vo všetkých skúmaných krajinách.

To však neznamená, že jednotlivé prípady sú totožné. BUWOG nie je Gorila, Hypo Alpe Adria nie je slovenská daňová kauza a maďarský prípad obsadzovania exekútorských úradov nemožno automaticky stotožniť so slovenskými vyšetrovaniami v justičnom alebo policajnom prostredí. Každý prípad má vlastné skutkové okolnosti, vlastnú dôkaznú situáciu a vlastný právny výsledok. Spoločné môže byť niečo iné: spôsob, akým sa postupne spojili rozhodovacia právomoc, informácie, ekonomický záujem, profesijné postavenie a nedostatočne rýchla kontrolná reakcia.

Práve preto VERHO nepracuje s percentami ako s mierou viny alebo korupcie. Hodnota 7/10 neznamená, že dva štáty alebo dve kauzy sú zo sedemdesiatich percent rovnaké. Znamená, že v porovnávaných materiáloch bolo potvrdených sedem z desiatich sledovaných mechanizmov. Ide o mieru zdokumentovaného prekrytia, nie o rozsudok nad štátom, profesiou alebo konkrétnou osobou.

Rovnako dôležité je správne pochopiť aj prázdne miesta v porovnaní. Ak určitá vrstva nebola v jednej krajine zachytená, nemožno z toho automaticky vyvodiť, že tam neexistovala. Staršie disciplinárne rozhodnutia nemusia byť verejne dostupné, niektoré vyšetrovania sa nemuseli dostať pred súd, spisy mohli zostať neverejné a časť mechanizmu mohla byť v konaní posudzovaná iba ako okrajová okolnosť. Nižšie skóre preto môže hovoriť viac o stave dostupnej dokumentácie než o reálnej neprítomnosti skúmaného javu.

Časové porovnanie rokov 1990 až 2026 zároveň ukazuje, ako sa mení spôsob, ktorým sme schopní mechanizmy zachytiť. Deväťdesiate roky prinášajú základnú architektúru: vznik nových vlastníckych vzťahov, profesijnej samosprávy, privatizácie a obrovského priestoru pre právne a finančné sprostredkovanie. Po roku 2000 pribúdajú konkrétnejšie prípady nakladania s klientskymi peniazmi, konkurzným majetkom, úschovami a obchodnými spoločnosťami. V ďalšej dekáde sa silnejšie objavujú európske kontrolné pravidlá, AML mechanizmy, cezhraničné finančné vzťahy a dostupnejšie súdne rozhodnutia. Po roku 2020 sa k nim pridávajú digitálne dôkazy, rozsiahle komunikačné siete, kontrola elektronických tokov a schopnosť spätne rekonštruovať väzby, ktoré v minulosti zostávali skryté.

Rast bodového prieniku preto nemožno automaticky čítať ako dôkaz, že systém sa neustále zhoršoval. Novšie obdobia sú jednoducho lepšie zdokumentované. Elektronická komunikácia zanecháva stopu, rozhodnutia sú dostupnejšie, európske orgány vytvárajú ďalšiu kontrolnú vrstvu a jednotlivé kauzy možno prepájať s väčším množstvom údajov. To, čo v roku 1994 mohlo zostať iba podozrením alebo izolovaným záznamom, možno dnes rekonštruovať prostredníctvom telefonickej komunikácie, bankových tokov, registrov spoločností a súbežných súdnych konaní.

Najsilnejší záver tejto pracovnej vzorky preto nespočíva v jednom čísle ani v jednom prípade. Spočíva v poznaní, že mechanizmy nie sú viazané na jeden štát. Objavujú sa v rozdielnych právnych systémoch a prispôsobujú sa miestnym podmienkam. Niekde využijú privatizáciu, inde verejné obstarávanie, bankový systém, dotácie, exekúciu, konkurz alebo profesijnú samosprávu. Vonkajšia forma sa mení, no základná logika môže zostať veľmi podobná.

Právnik pritom nemusí byť pôvodcom ani centrom mechanizmu. Môže byť jeho legitímnym kontrolórom, obhajcom poškodeného alebo osobou, ktorá ho pomôže odhaliť. Súčasne však jeho profesijné postavenie poskytuje niečo, čo má pre každý systém mimoriadnu hodnotu: dôveru, prístup k informáciám, schopnosť vytvárať právne účinné dokumenty a možnosť sprostredkovať kontakt medzi občanom, majetkom, podnikateľom a verejnou mocou. Práve preto má zmysel skúmať právnické profesie nie ako skupinu podozrivých ľudí, ale ako jednu z rozhodujúcich vrstiev, cez ktoré môže systém fungovať, chrániť sa, ale aj zlyhať.

VERHO sa teda nepýta iba na to, kto bol v konkrétnom prípade obvinený alebo odsúdený. Pýta sa, aké podmienky umožnili, aby prípad vznikol, ako dlho mechanizmus fungoval, ktoré kontrolné orgány mali informácie, kedy reagovali a či sa rovnaká kombinácia vrstiev objavila aj inde. Takýto pohľad neuberá význam individuálnej zodpovednosti. Naopak, dopĺňa ju o otázku, ktorú trestný rozsudok často nedokáže vyriešiť: prečo mohol rovnaký alebo veľmi podobný mechanizmus vzniknúť znova po výmene ľudí, vlády alebo zákona?

A práve tu sa jednotlivé prípady menia na referenčné body. Slovensko prestáva byť izolovaným príbehom a stáva sa jednou časťou širšieho stredoeurópskeho obrazu. Rakúsko, Česko, Poľsko a Maďarsko nie sú použité ako ospravedlnenie, že "inde sa to deje tiež". Sú kontrolnou vzorkou, ktorá ukazuje, ktoré mechanizmy sa dokážu opakovane presadiť napriek rozdielnym dejinám, inštitúciám a právnym normám.

Ak má mať toto porovnanie pre verejnosť praktický význam, potom nesmie viesť k rezignácii. Nemá čitateľovi povedať, že problémy existujú všade a preto sa s nimi nedá nič robiť. Má ukázať pravý opak. Ak sa mechanizmus opakuje, možno ho pomenovať. Ak ho možno pomenovať, možno určiť jeho varovné znaky. A ak poznáme jeho varovné znaky, nemusíme čakať až na ďalšiu veľkú kauzu, aby sme pochopili, čo sa pred nami začína vytvárať.

To je základný význam prienikov VERHO. Neučia nás podozrievať každého právnika, sudcu, prokurátora alebo verejného činiteľa. Učia nás sledovať okamih, keď sa dôvera, informácie, majetok, rozhodovacia právomoc a slabá kontrola začnú spájať do známej štruktúry.

Pretože prípad môže byť nový. Mená môžu byť nové. Krajina môže byť iná. Mechanizmus však už môžeme poznať.

Pavol Pribela, ANTIMAFIA AUSTRIA 

Tento článok nevychádza z jedného prípadu ani z jedného vyšetrovania. Je výsledkom viacvrstvovej porovnávacej analýzy oficiálnych dokumentov, súdnych rozhodnutí, disciplinárnych konaní, parlamentných vyšetrovaní a verejne dostupných archívov zo Slovenska, Rakúska, Českej republiky, Poľska a Maďarska za obdobie rokov 1990 až 2026.

Metodika VERHO je postavená na princípe overovania opakujúcich sa mechanizmov, nie na hodnotení jednotlivých osôb alebo štátov. Nižší alebo vyšší prienik medzi krajinami nepredstavuje hodnotenie ich právneho systému, ale mieru prekrytia mechanizmov potvrdených v analyzovaných zdrojoch. Každý čitateľ má možnosť overiť si použité informácie prostredníctvom uvedených verejne dostupných zdrojov.