Téma stratených = Československo
1. Kapitola - Československo ako únik pred realitou
Posledné dni mi nezávisle od seba napísalo viac ľudí a ich nosnou témou bola téma: podvod na občanoch Slovenska a Česka, pričom ich argumenty sa točia okolo Československa. Neakceptujúc fakty, ale vytvárajúc si svoje odpovede na texty, ktoré hovoria o úplne inom. Mali by sme začať tým, čo by chceli tieto osoby dosiahnuť.
Netreba ísť ďaleko od pravdy, keď si pripomenieme osoby, ktoré sa bijú do hrude, že v roku 1993 nevznikli dva nezávislé štáty - Česko a Slovensko. Poznáte Pavla Zítka? Člena klubu šmejdov, ktorý vyhlasoval neplatnosť všetkého a pritom kandidoval za prezidenta Českej republiky. Rozvážal sa na Lexuse a klamal preto, lebo mu to prinášalo zisky. Ku tomuto pánovi sa pridali rôzne exotické kriminálne živly ako napríklad Viktor Garaj, ktorý za nie malý poplatok predával "občianske preukazy" s množstvom gramatických chýb a hroznou grafickou úpravou. Človek, ktorý podvádzal a klamal takmer vo všetkom. Samozrejme kandidát za poslanca práve na Slovensku. Takýchto ľudí sú kvantá. Mnoho jednoduchých ľudí uverilo, že Československo nikdy nepadlo a všetko je inak. Prečo tomu ľudia chcú veriť? Pre dlhy, ale aj pre ich život na hrane chudoby. Pre to, že veria akejkoľvek hlúposti a vďaka ich nulovému prínosu pre spoločnosť, sa do parlamentu dostávajú kriminálne živly, ktoré všetko ničia, a to je kruh, ktorý sa neustále točí.
2. Kapitola - Česko a Slovensko pred 1. svetovou vojnou
Musíme ísť až do rokov, ktoré prakticky už nikto z nás nezažil. Neexistujú pamätníci, ale našťastie ešte máme relevantné zdroje. Začnime ako v rozprávke. Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna krajina, ktorá sa volala Rakúsko - Uhorsko. Pozícia Česka a Slovenska, v časoch Rakúska - Uhorska, je ako porovnávať politika s čestným človekom. Česko existovalo ako kráľovstvo s množstvom výhod a v podstate slobodou.
Česko
V rokoch 1085-1092 sa stal prvým českým kráľom Vroclav II. (korunovaný na Vroclava I.). Titul "kráľ" ale v tom čase ešte nemal takú váhu, pretože sa vzťahoval iba na jednu danú osobu. Jeho nástupcovia boli opäť označovaní ako kniežatá.
Až v roku 1198 získal dedičný titul českého kráľa pre seba a svojich potomkov Přemysl Otakar I., čím oficiálne vzniklo Kráľovstvo české.
Zaujímavosť: Významná listina Zlatá bula sicílska z roku 1212 potvrdzovala českým panovníkom dedičnosť kráľovského titulu. Z nej okrem iného vyplývalo, že na získanie titulu kráľa nebola potrebná korunovácia, ale stačilo prijatie oprávneného dediča českým obyvateľstvom za kráľa a zloženie prísahy vernosti. Avšak vďaka korunovácii a cirkevnému pomazaniu, ktoré bolo súčasťou obradu, získal kráľ pre svoj úrad požehnanie od Boha (bohov) a zaviazal sa voči svojmu štátu a poddaným, a to bez ohľadu na národnú alebo náboženskú príslušnosť.
Tento status s malými prestávkami trval až do roku 1918.
Slovensko
Ako to prebiehalo na Slovensku? Poznáte Horné Uhorsko? Toto je faktický názov Slovenska, ktoré bolo pod nadvládou Uhorska takmer 1000 rokov. Prečo sme neostali Veľká Morava? Pretože už pred vyše tisíc rokmi sa prejavila "láska" našich západných susedov a hlúposť Slovanov v nenávisti, neustálom boji o vládu a rozdrobovaní sa, pretože dôvera medzi ľuďmi neexistovala.
Horné Uhorsko
Horné Uhorsko, lat. Hungaria Superior, aj Partes regni Hungariae superiores, nem. Oberungarn, maď. Felsőmagyarország — historické označenie územia dnešného Slovenska. Pôvodne sa týmto termínom označovali severových. časti Uhorska (sev. od Dunaja a Tisy). Do pol. 16. stor. a počas tureckej okupácie (koniec 17. stor.) k nemu patrili Gemerská, Spišská, Zemplínska, Abovská, Šarišská, Turnianska a Užská stolica, centrom boli Košice. V neskoršom období (do vzniku ČSR) sa pojmom Horné Uhorsko označovalo prakticky celé územie Slovenska. Horné Uhorsko bolo agrárnou spoločnosťou, ktorej nerastné bohatstvo drancovali všetci (tak ako i dnes). Národné povedomie začalo rásť až takmer 1000 rokov po Veľkej Morave v podobe osôb Bernolák, Štúr a iní. Uhorsko sa snažilo zničiť túto snahu Slovákov o obrodu národa tým, že sa zaviedol Bachov absolutizmus (pomaďarčovanie). Je zjavné, že pred vypuknutím 1. svetovej vojny boli Česko a Slovensko v rozdielnej pozícií, a preto je pochopiteľné, že Slováci túžili po rozpade Rakúsko - Uhorska viac ako Česi.
3. Kapitola - 1. Svetová vojna a vznik MAFIE
Ak si dáme dokopy všetky poznania, tak prídeme na jednoduchý cieľ novodobej mafie zlikvidovať funkčné celky a rozdrobovať ich na malé územia, ktoré sú ľahšie dosiahnuteľné. Je zaujímavé, že práve 1. svetová vojna spôsobila koniec Rakúsko - Uhorska, ale vzniklo Taliansko, ktoré bolo dovtedy rozdrobené na množstvo územných jednotiek. Najsilnejšími osobnosťami v rámci vzniku samostatného Československa boli Masaryk, Beneš a najmä Milan Rastislav Štefánik. Človek, ktorý prevyšoval oboch českých partnerov doslova vo všetkom. Bol to Slovák, a to sa českej partičke nepáčilo. Vyliezli po jeho chrbte a následne sa ho zbavili. Zaujímavosťou je, že za záhadných okolností zahynul Ľudovít Štúr, ktorý sa vraj dňa 22. decembra 1855 počas poľovačky a v snahe preskočiť potok, nešťastnou náhodou postrelil. Na následky zranenia v 12. Januára 1856 v Modre zomrel. Podobná "náhoda" sa udiala aj pri prílete Štefánika na Slovensko, kedy z neznámych príčin lietadlo spadlo a na mieste zomreli všetci členovia posádky.
11:15 až 11:30 hod. – Streľba na lietadlo
Keď lietadlo letí ponad delostrelecké kasárne, je naň zahájená paľba z pušiek. Známe je svedectvo mäsiara z Ivánky pri Dunaji Michala Lechtu a Fraňa Niča, ktoré vyšli v Slovenskej pravde v roku 1927:
V spomenutých kasárňach v tom čase, súc nedeľa, bol kľud. Časť vojakov bola na dvore. Z ich chovania bolo vidieť, že príleť lietadla nečakali. Tu zrazu strhol sa krik, bolo počuť volanie: "maďarské lietadlo", "dolu s nim", "do zbrane" atd. Vojaci utekali po zbraň a onedlho zahájili silnú streľbu na lietadlo, ktoré vtedy bolo už nad kasárňami. Na lietadle bolo vidieť, že streľba bola účinná, lebo lietadlo sa zakolísalo, objavili sa v ňom tri postavy, ktoré bielymi vreckovkami dávali znamenia, aby sa nestrieľalo. Vojaci, ačkoľvek videli dávané znamenia, pokračovali v streľbe.
Michal Lechta
Fraňo Nič, robotník v Stolwerkovej továrni v Bratislave s bytom na Tehelnom poli dosvedčuje:
Všetko na ulici sa zbiehalo a pozeralo na lietadlo, ktoré veľmi nízko letelo, že bolo vidieť taliansku barvu a v lietadle štyri osoby. Súčasne som zbadal, že vojak v plnom zbroji na stráži na rohu kasárne delostreleckej na ulici, kde inokedy nestáva. Tento rýchlo vystrelil na lietadlo 4-5 rán a odbehnul do kasárne. V pár minútach započala rýchla paľba z dvora… (…) Hneď po odletení lietadla vojaci a celé obecenstvo hovorilo, že "ten dostal svoje" a že lietadlo je dostrieľané.
Fraňo Nič
Na lietadlo mal vystreliť vojak Meša, ktorí konal strážnu službu. Vojak Psica, ktorý konal stráž s vojakom Mešom vo výpovedi uviedol, že nikto okrem Mešu nestrieľal. Rovnako vypovedal Václav Šebek, ktorý pracoval ako pisár v štábnej budove delostreleckých kasární. V osudný deň nepočul žiadnu streľbu.
Mohlo byť lietadlo poškodené streľbou? Talianska vyšetrovacia komisia, ktorá vyšetrovala nehodu ako prvá, nenašla stopy po streľbe ani na vraku, ani na telách. Časti vraku a niektoré telá členov posádky však boli zničené ohňom. Takže 100 % istotu nemáme.
Ak sa pozrieme na dáta detailnejšie, tak nebyť Štefánika, tak Československo nevznikne. Je doslova nepochopitelné, že členovia odporu si dali názov skupiny - MAFFIA. O tomto fakte referuje viacero vtedajších listín a fotografií. Postupom času sa odhalilo, že išlo o vedomé konanie kriminálnych skupín s talianským krytím. Zaujímavosťou je to, že dokonca ani USA nechceli uznať Československo v podobe, ktorá bola predložená na schválenie. Vypadlo to najpodstatnejšie - NÁRODY a národné ciele. Naopak hlavná definícia bola Demokracia. Až vtom momente sa rozbehli všetky kolesá osudu a v podstate vzniklo Československo bez národneho pozadia a presvedčenia. Nikoho azda neprekvapí množstvo ciest práve Masaryka - do Talianska....
4. Kapitola - ČSR od roku 1918 až po súčasnosť.
Od momentu vzniku ČSR až po rok 1993, sa toho udialo mnoho, ale zároveň sa tie deje opakovala. Posledná cisárovná monarchie Habsburg - Zita von Habsburg doslova povedala, že Tomáš G. Masaryk a Edvard Beneš boli štváči a ony stoja za rozpadom Rakúsko - Uhorska. Je zaujímavé, že pani cisárovná nespomenula Štefánika. Historické udalosti jej dali za pravdu. V podstate obdobie Československa (1918-1939), je prínosné najmä pre Českú stranu, ktorá bohatla, ale Slovensko neustále bolo doslova výrobnou linkou pre samotné Česko. Nepopiera sa fakt, že poslali na Slovensko mnoho učiteľov, ale neexistovala snaha dostať Slovensko na rovnakú úroveň ako bolo Česko. Podľa dostupných dát práve Masaryk udelil najviac milostí zo všetkých prezidentov vo svete, a to priviedlo mnoho tisíc ľudí k stratám na životoch, či finančným problémom. Tu sa ukazovala už veľká miera korupcie, kedy mnoho podvodníkov skončilo na slobode, i keď páchali závažné finančné podvody. Dokonca vyčnieva i prípad, v ktorom synáčik jedného vysoko postaveného otca, otrávil dieťa a on dostal len podmienku. Už tu je vidieť nesmierny morálny úpadok spoločnosti. Po páde burzy na Wallstreet v roku 1929, bola chudoba aj v Československu. Preto sa ľudia uchylovali k tomu, že jedli mäso zo zvierat, ktoré boli už niekoľko dní mŕtve. Táto doba priviedla na trón hlupákov ľudí ako je Tiso, či Hitler alebo Beneš. Všetko postavičky tragikomické a hlavne boli majetkom vyššej kasty - talianskej mafii. Jozef Tiso - Slovák - zradca, sa dostal na svoje miesto "šéfa" Slovenska, koncom 30´tych rokov minulého storočia. Miloval klamať a inklinoval ku nacizmu. Edvard Beneš sa dostal na miesto prezidenta po smrti T.G. Masaryka. To sa písal rok 1935. V Európe už bola dávno rozhraná partia smrti. Lenže tu prichádza omyl, ktorý sa tiahne až dodnes. Edvard Beneš pripravil tzv. tretí plán. Išlo fakticky o vlastizradu a Beneš to vedel. Nie. Mníchovská dohoda nebola zradou západu, ale zradou vlastného človeka. Edvarda Beneša. Tento poskok talianskej mafie spravil vždy všetko tak, aby mohol žiť v blahobyte a mimo vojen. To Beneš odovzdal Česko a sudety Nemecku. Viete kám následne odišiel? Do Chicaga. Hlavného mesta talianskej mafie v USA. Toto mesto bolo známe hlavne osobou AL CAPONE. Šéfom - šéfou, talianskej mafie. Náhoda? Potom tu je ďalšia zrada. Znova sa veľmi prizvukuje, že západ sa dohodol so Stalinom na rozdelení Európy po druhej svetovej vojny. No nie je to tak. Zoberte si, že v roku 1943 sa talianska Cosa Nostra (Lucky Luciano) dohodla s USA, na dosť veľkej veci. Vylodení na Sicílií. No a Beneš veľký to demokrat sa v roku 1943 dohodol so Stalinom na odovzdaní Československa- Sovietom.... Po ukončení vojny prišiel do republiky ako hrdina a pred smrťou stihol ešte zaviesť tzv. Benešové dekréty. V skratke ukradol ľuďom majetky a vyhnal ich z krajiny.
Dekréty vydané v londýnskom exile v Úradnom vestníku československom[upraviť | upraviť zdroj]
Ročník 1940
- ústavný dekrét prezidenta republiky zo dňa 21. júla 1940 o ustanovení Štátnej rady ako poradného zboru dočasného štátneho zriadenia Československej republiky,
- ústavný dekrét prezidenta republiky zo dňa 15. októbra 1940 o dočasnom výkone moci zákonodarnej,
- dekrét prezidenta republiky zo dňa 26. októbra 1940, ktorým sa upravuje verejné vyhlásenie novovydávaných právnych ustanovení československej vlády,
- dekrét prezidenta republiky zo dňa 26. októbra 1940 o československých poľných súdoch.
Ročník 1941
- dekrét prezidenta republiky zo dňa 23. apríla 1941, ktorým sa vláda zmocňuje, aby prevzala štátnu záruku za vklady vložené u "Sporiteľne československého vojska v zahraničí",
- dekrét prezidenta republiky zo dňa 12. augusta 1941, ktorým sa stanoví štátny rozpočet na rok 1941,
- dekrét prezidenta republiky zo dňa 13. augusta 1941 o ustanovovaní a o služobných i platových pomeroch zamestnancov Československej republiky v zahraničí,
- dekrét prezidenta republiky zo dňa 14. augusta 1941 o zaopatrení vojenských osôb prepustených alebo preložených z činnej služby vojenskej v zahraničí a ich rodinných príslušníkoch v oblasti sterlingovej meny,
- dekrét prezidenta republiky zo dňa 13. novembra 1941 o zriadení ministerstva pre hospodársku obnovu Československej republiky,
- ústavný dekrét prezidenta republiky zo dňa 24. novembra 1941, ktorým sa mení ústavný dekrét prezidenta republiky zo dňa 21. júla 1940 č. 1 Úr. vest. čs. o ustanovení Štátnej rady ako poradného zboru dočasného štátneho zriadenia Československej republiky,
- dekrét prezidenta republiky zo dňa 30. decembra 1941, ktorým sa stanoví štátny rozpočet na rok 1942.
Ročník 1942
- dekrét prezidenta republiky zo dňa 28. februára 1942 o sprosťovaní výkonu služby vojenských gážistov u Československej armády v zahraničí,
- dekrét prezidenta republiky zo dňa 28. februára 1942, ktorým sa upravuje dovolenka vojenských gážistov z povolania, uvoľnených vo vojenskom záujme pre zvláštne úlohy mimo rámec Československej brannej moci v zahraničí,
- dekrét prezidenta republiky zo dňa 13. mája 1942 o organizácii Československej brannej moci na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska,
- dekrét prezidenta republiky zo dňa 13. augusta 1942, ktorým sa dopĺňa organizácia Československej brannej moci na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska,
- dekrét prezidenta republiky zo dňa 15. októbra 1942, ktorým sa stanoví dodatok k štátnemu rozpočtu na rok 1942,
- ústavný dekrét prezidenta republiky zo dňa 27. októbra 1942, ktorým sa mení ústavný dekrét prezidenta republiky zo dňa 21. júla 1940 č. 1 Úr. vest. čs. o ustavení Štátnej rady ako poradného zboru dočasného štátneho zriadenia Československej republiky v znení ústavného dekrétu prezidenta republiky zo dňa 24. novembra 1941 č. 3 ex 1942 Úr. vest. čs.,
- dekrét prezidenta republiky zo dňa 8. decembra 1942 o dokončení lekárskeho štúdia záverečnými skúškami a o promóciách československých doktorov všeobecného lekárstva vo Veľkej Británii,
- dekrét prezidenta republiky zo dňa 31. decembra 1942, ktorým sa stanoví štátny rozpočet na rok 1943.
Ročník 1943
- dekrét prezidenta republiky zo dňa 21. októbra 1943, ktorým sa stanoví dodatok k štátnemu rozpočtu na rok 1943,
Ročník 1944
- dekrét prezidenta republiky zo dňa 10. februára 1944, ktorým sa stanoví štátny rozpočet na rok 1944,
Ročník 1945
Dekréty vydané v oslobodenej ČSR a vyhlásené v Zbierke zákonov a nariadení republiky Československej
- ústavný dekrét prezidenta republiky zo dňa 2. apríla 1945 o novej organizácii vlády a ministerstiev v dobe prechodnej
Začalo obdobie čistiek a trvalo to az do polovice 60´tych rokov minulého storočia. Nástupom Alexandra Dubčeka nastala snaha o doslova - Socializmus s ľudskou tvárou. Problémom tohto obdobia bol list pre Brežneva, ktorý všetko zničil. V podstate partia zradcov, ako to bolo v národoch normálne, dokázala zničiť snahu o slobodu a normálnejší život. Prišiel rok 1989 a ľudia po celom svete si mysleli, že prišla nimi vyžiadaná zmena. Nie. Bol to mafiou pripravený prerod spoločnosti do nového zriadenia - MAFIAKRACIA. Dubček bol varovaný priatelmi z Talianska a v roku 1988, kedy bol Alexandrovi Dubčekovi udelený čestný titul, na univerzite v Bologni, sa dozvedel o pláne talianskej mafie ovládnuť východný blok a všetko vykradnúť formou privatizácie. Samozrejme talianska mafia mala už svojich ľudí na svojich miestach, ale ľudia nechceli za prezidenta Havla, ale Dubčeka, preto bolo rozhodnuté najvyššou ligou mafie, o likvidácií Dubčeka. Keďže celé toto viedli ľudia ako Klaus, Havel, či Mečiar, tak je jasné, prečo sa muselo udiať rozdelenie Československej socialistickej republiky. Tento problém sa nedial len v priestore Česko a Slovensko, ale i vo východnom Nemecku, Juhoslávií a vlastne v celom východnom bloku. V tomto období umierajú viaceré významné osobnosti, ktoré sa staviali na odpor mafii. Falcone, Borsellino, Dubček a iní. Havel a Dubček prepúšťa vrahov v rozsiahlom pláne mafiánskych amnestií. Vznikajú mafiánske bunky riadené EUROMAFIOU. Preto sa nedá hovoriť o prirodzenom prerode a páde systému, ale o masívnom útoku talianskej mafie na hodnotami zničené národy.
5. Kapitola - Záver
Dnes sme v roku 2024 a ľudia si povymýšľajú čokoľvek. Neveria pravde, ale podporujú klamstvá. Sami totižto žijú v sebaklame. Spoločnosť je úplne rozvrátená práve konaním politikov, ktorí ich namiesto zácharny, obetovali a bolo im jedno, koľko obcí nacisti vypália, koľko z nich stratí životy v gulagoch. Toto však nie je len neznalosťou histórie, ale najmä mnoho ľudí patrí do partie zradcov, ktorí sú tu od nepamäti. Mnoho ľudí v národoch zrádzalo pre zisky, pre svoje presvedčenie. Dnes to nie je iné. Existuje príliš veľa aktivistov, ktorí sa navonok tvária odborne, ale sú to len podvodníci, ktorí sa dali na cestu podvodu. Sme svedkami rozkradnutia štátov cez politikov, ktorých vlastní EUROMAFIA. Rovnako prebiehali čistky a vraždy nevinných ľudí. Nadnes sa organizuje vykradnutie západu. Preto je podstatné zastaviť sa a popremýšľať nad tým, či aj táto téma nie je len odpútavaním pozornosti od skutočnej pravdy a pravda vždy výjde najavo. Záverom treba dodať, že každé spojenectvo s EUROMAFIOU, bude potrestané na základe nových zákonov.
Pavol Pribela, šéf tímu ANTIMAFIA AUSTRIA.