Francúzska cudzinecká légia: armáda ľudí bez spoločnej minulosti

Francúzska cudzinecká légia – Légion étrangère – patrí medzi najznámejšie vojenské útvary sveta. Okolo jej mena za takmer dve storočia vzniklo množstvo legiend: o mužoch, ktorí mohli zmiznúť zo svojho starého života, dostať nové meno, prejsť mimoriadne tvrdým výcvikom a začať odznova niekde tisíce kilometrov od domova.

Za týmto obrazom však stojí veľmi konkrétna vojenská inštitúcia.

Légiu vytvoril francúzsky kráľ Louis-Philippe 10. marca 1831. Jej pôvodným účelom bolo zaradiť cudzincov do francúzskych ozbrojených síl a nasadiť ich predovšetkým mimo kontinentálneho Francúzska, spočiatku najmä v Alžírsku. Francúzska armáda dnes sama uvádza tento dátum ako moment jej založenia. Terre Defense

Odvtedy prešla Légia vojnami v Alžírsku, na Kryme, v Taliansku, Mexiku, Indočíne a ďalších častiach sveta. Z koloniálneho útvaru 19. storočia sa postupne stala moderná profesionálna bojová zložka francúzskej pozemnej armády.

A práve tu je potrebné oddeliť legendu od reality:

Légia nie je samostatná armáda, žoldnierska organizácia ani súkromná vojenská spoločnosť. Je súčasťou Armée de Terre – francúzskej pozemnej armády.

Francúzske ministerstvo obrany ju dnes charakterizuje predovšetkým ako útočnú a bojovú silu. Terre Defense

Aktuálny oficiálny údaj francúzskej armády je veľmi zaujímavý.

Légia má dnes približne 9 000 vojakov a predstavuje asi 11 % operačných pozemných síl Francúzska. Ak sa k nim pripočítajú operační rezervisti a civilní zamestnanci ministerstva obrany začlenení do jej útvarov, celkový personálny objem dosahuje približne 10 500 ľudí. Terre Defense

Nie je teda správne predstavovať si Légie ako malý exotický oddiel niekoľkých stoviek mužov.

Je to vojenský systém veľkosti menšej armády.

A ešte zaujímavejšie je jeho zloženie.

Podľa samotnej francúzskej armády v Légii slúžia ľudia z viac ako 140 národností. Cudzinci slúžia na základe kontraktu a celé toto multinárodné mužstvo je začlenené pod francúzske velenie. Terre Defense

To je jeden zo základných paradoxov Légie: Francúzsko vytvorilo vojenský systém, ktorý dokáže vziať tisíce mužov z desiatok krajín, bez spoločného jazyka, kultúry alebo minulosti a vytvoriť z nich jednu fungujúcu vojenskú organizáciu.

Dnešná Légia pozostáva z vlastného velenia – Commandement de la Légion étrangère, COMLE – a jedenástich plnohodnotných regimentov alebo samostatných jednotiek.

Deväť sa nachádza v metropolitnom Francúzsku a dve v zámorí. Terre Defense

Nie všetci legionári preto robia to isté.

Sú medzi nimi pešiaci, parašutisti, ženisti, obrnené jednotky aj špecializované zložky.

2e REP – 2e Régiment étranger de parachutistes predstavuje výsadkovú bojovú jednotku.

2e REI – 2e Régiment étranger d'infanterie je moderný peší regiment.

1er REC – 1er Régiment étranger de cavalerie sa špecializuje na obrnený boj.

1er REG a 2e REG sú ženijné bojové jednotky; druhý z nich je zároveň špecializovaný na horské a chladné prostredie. Terre Defense

Légia teda nevyrába jeden typ vojaka.

V rámci jedného systému môže vychovať pešiaka, ženistu, výsadkára, vodiča obrneného vozidla, špecialistu na komunikáciu či profesionálneho poddôstojníka.

A to bude neskôr pre náš článok veľmi podstatné.

Na čo sa Légia používa

Jej úloha nie je ceremoniálna.

Jednotky Légie sa pravidelne zúčastňujú francúzskych zahraničných operácií – OPEX, domácich vojenských misií MISSINT a krátkodobých zahraničných nasadení MCD. Zámorské útvary zároveň tvoria súčasť trvalej francúzskej vojenskej prítomnosti v strategicky významných oblastiach. Terre Defense

Inými slovami, legionár môže počas kariéry získavať nielen základný kasárenský výcvik, ale aj skúsenosti s reálnymi vojenskými operáciami, nasadením v zahraničí, pohybom v náročnom teréne a fungovaním v multinárodnom prostredí.

To je oveľa podstatnejšie než romantický obraz bieleho képi.

Légia je predovšetkým systém produkcie profesionálnych vojakov.

Ani tu už dnešná realita nezodpovedá starej predstave, že človek jednoducho príde bez mena a bez minulosti a Légia sa nebude nič pýtať.

Kandidát sa musí fyzicky dostaviť do náborového systému. Nasledujú zdravotné prehliadky, fyzické testy, psychotechnické testy, osobnostné hodnotenie, pohovory a bezpečnostný rozhovor. Výber a začlenenie sa dokončuje v Aubagne. Légion Étrangère

Po prijatí podpisuje nový legionár prvý kontrakt na päť rokov.

Táto dĺžka nie je predmetom individuálneho vyjednávania. Prvý kontrakt má päť rokov a zahŕňa skúšobné obdobie. Po jeho skončení môže vojak pokračovať ďalšími kontraktmi v trvaní od niekoľkých mesiacov až po ďalších päť rokov. Terre Defense

Nasledujú približne štyri mesiace základného výcviku v 4e Régiment étranger. Až potom je legionár pridelený k operačnému regimentu – predovšetkým podľa potrieb Légie, nie podľa svojho pôvodného želania. Terre Defense

A tu sa objavuje veľmi dôležitý princíp.

Légia sama uvádza, že každý jej príslušník musí byť schopný zastávať bojovú funkciu.

To znamená, že bez ohľadu na neskoršiu špecializáciu stojí na začiatku spoločný vojenský základ. Terre Defense

Légia ako sociálny stroj

Práve toto je možno najzaujímavejšia vlastnosť celej inštitúcie.

Kandidát môže prísť z Brazílie, Poľska, Nepálu, Slovenska, Srbska alebo Francúzska.

Môže mať rozdielne vzdelanie.

Rozdielny jazyk.

Rozdielne sociálne prostredie.

Rozdielnu minulosť.

Légia sa však snaží tieto rozdiely prekryť spoločnou identitou, hierarchiou, disciplínou a výcvikom.

Dokonca aj kariérny systém je postavený tak, aby sa pôvodný civilný status jednotlivca stal menej dôležitým. Všetci legionárski poddôstojníci začínajú ako obyčajní legionári a postupujú vnútorným systémom. Oficiálny náborový web dnes uvádza, že približne jeden zo štyroch prijatých legionárov sa počas kariéry stane poddôstojníkom. Légion Étrangère

A tým sa dostávame k vlastnosti, ktorá bude pre ďalšiu časť nášho článku zásadná.

Légia neprodukuje iba človeka, ktorý vie strieľať.

Produkuje človeka, ktorý sa naučil fungovať v hierarchii, pod tlakom, medzi cudzincami, mimo svojho pôvodného prostredia, často v zahraničí a v systéme, kde sa schopnosti a postavenie získavajú vojenskou praxou.

To je sila Légie.

A zároveň je to dôvod, prečo má zmysel sledovať, čo sa s týmto ľudským kapitálom stane po odchode zo služby.

Nie preto, že by Légia bola zločineckou organizáciou.

Ale preto, že človek po piatich, desiatich alebo pätnástich rokoch vojenskej služby neodchádza ako ten istý civilista, ktorý kedysi prišiel k náborovému stredisku.

Odchádza s profesiou.

S kontaktmi.

S vojenskými návykmi.

S medzinárodnou skúsenosťou.

A niekedy aj so schopnosťami, ktoré majú mimo regulárnej armády veľmi vysokú hodnotu.

A práve tam začne druhá časť nášho príbehu.

Keď mafia nepotrebuje ovládnuť kasárne

Pri slove "infiltrácia" si človek prirodzene predstaví mafiána, ktorý sa dostane do armády, kúpi si veliteľa a začne prostredníctvom vojenskej jednotky vykonávať kriminálne operácie.

Pri Francúzskej cudzineckej légii je podľa dostupných dôkazov oveľa zaujímavejší iný model.

Organizovaný zločin totiž vôbec nepotrebuje ovládnuť celú vojenskú inštitúciu.

Potrebuje z nej získať to, čo má na čiernom trhu najväčšiu hodnotu.

Človeka, ktorý pozná zbrane.

Človeka schopného viesť malú skupinu.

Človeka zvyknutého na disciplínu, stres a násilie.

Človeka, ktorý vie plánovať pohyb, sledovanie, stráženie, útok alebo ústup.

A ešte cennejší je človek, ktorý tieto schopnosti dokáže preniesť na ďalších.

Mafia alebo ozbrojená ilegálna organizácia preto nemusí "infiltrovať regiment". Oveľa lacnejšie je regrutovať jedného bývalého profesionála.

To je mechanizmus, ktorý sa v rôznych obdobiach opakuje.

A pri Légii sa prvýkrát ukázal v dramatickom rozsahu už začiatkom 60. rokov.

1961: keď sa časť elitného regimentu obrátila proti vlastnému štátu

Apríl 1961 je pre históriu Légie zásadný.

Počas tzv. puču generálov v Alžíri sa 1er Régiment étranger de parachutistes – 1er REP, elitný výsadkový regiment Cudzineckej légie – otvorene pridal k vzbure proti politike prezidenta Charlesa de Gaulla.

Nešlo o niekoľko jednotlivcov.

Príslušníci 1er REP v noci obsadzovali strategické objekty v Alžíri. Dobová reportáž Le Monde opisuje legionárov 1er REP pri obsadzovaní verejných budov, rozhlasu, kasární a ďalších miest; operácia bola pripravená pomocou plánov cieľov, ktoré mali jednotlivé skupiny obsadiť alebo zabezpečiť. Le Monde.fr

Po zlyhaní puču francúzska vláda zvolila mimoriadne tvrdé riešenie.

1er REP bol rozpustený.

Dobové záznamy uvádzajú, že 27. apríla 1961 sa jeho dôstojníci vzdali a približne 1 200 výsadkárov opustilo základňu Zéralda; regiment bol následne definitívne zrušený. Le Monde.fr

Toto ešte nie je mafia.

Je to však prvý mimoriadne dôležitý experiment, na ktorom možno vidieť, čo sa môže stať, keď sa vojenská súdržnosť oddelí od štátnej lojality.

A následky prišli prakticky okamžite.

Po rozpustení 1er REP časť jeho príslušníkov nezmizla.

Niektorí dezertovali.

Niektorí sa pripojili k Organisation armée secrète – OAS, ilegálnej ozbrojenej organizácii bojujúcej násilím proti nezávislosti Alžírska.

A práve tu sa objavuje mechanizmus, ktorý je pre celý náš článok kľúčový.

Z profesionálneho vojenského výcviku sa stáva súkromný násilný kapitál.

Jednou z najvýraznejších postáv bol Roger Degueldre.

Bol bývalým dôstojníkom Légie a po dezertovaní sa stal organizátorom a veliteľom takzvaných Commandos Delta. Le Monde v dobových materiáloch opisuje tieto skupiny ako špeciálne jednotky OAS určené najmä na teroristické operácie proti osobám. Degueldreho skupiny boli podľa dobových správ často tvorené dezertérmi z Légie. Le Monde.fr

Tu už nejde o abstraktné spojenie.

Ide o konkrétnu transformáciu:

regulárny vojenský profesionál → dezercia → ilegálna organizácia → ozbrojené komando → vraždy.

Degueldre bol následne odsúdený na smrť za účasť na vraždách a atentátoch a v júli 1962 popravený. Le Monde.fr

Ešte silnejší je prípad vraždy policajného komisára Rogera Gavouryho.

Medzi vykonávateľmi boli muži spojení s Légii. Marc Tenne, ktorý po službe v 1er REP prešiel k OAS, pred súdom opisoval svoju účasť na zabití spôsobom, ktorý je pre náš výskum mimoriadne dôležitý: svoje konanie spojil priamo s vojenským výcvikom, ktorý predtým absolvoval. Dobový Le Monde zaznamenal jeho vyjadrenie, že použil postup naučený počas vojenskej prípravy. Le Monde.fr

To je jeden z najčistejších historických príkladov transferu štátom financovaného bojového know-how do ilegálnej násilnej organizácie.

A presne preto je obdobie OAS pre náš článok dôležitejšie než akékoľvek legendy o "tajnej mafii v Légii".

Tu máme mená.

Máme regiment.

Máme dezercie.

Máme ilegálnu organizáciu.

Máme vraždy.

A máme súdne konania.

Paralelne s alžírskou vojnou sa na juhu Francúzska rozvíjal úplne iný fenomén.

French Connection.

Marseille sa po druhej svetovej vojne stalo jedným z najdôležitejších uzlov svetového obchodu s heroínom.

Americká DEA dnes uvádza, že v 50. a 60. rokoch pochádzalo približne 80 % heroínu konzumovaného v Spojených štátoch z južného Francúzska, pričom obchod kontrolovali najmä korsické zločinecké siete. Morfínová báza prichádzala z Blízkeho východu a Ázie, v okolí Marseille sa spracovávala na heroín a následne putovala do Severnej Ameriky. DEA Museum

To je dôležité aj z metodického hľadiska.

Historický výskum French Connection dnes upozorňuje, že nešlo nevyhnutne o jedinú pyramídu s jedným "krstným otcom". Bola to skôr pružná sieť rôznych skupín, dopravcov, laboratórií, sprostredkovateľov a medzinárodných partnerov. OFDT Documentation

A práve takýto model nám vysvetľuje, ako sa môže vojenské prostredie stretnúť s mafiou.

Nie cez oficiálny kontrakt medzi mafiou a armádou.

Ale cez uzly.

Marseille je prístav.

Marseille je vojenský tranzitný priestor.

Marseille je historické centrum organizovaného zločinu.

Aubagne, dnešné centrum Légie, leží prakticky v tom istom regionálnom priestore.

To samo osebe nič nedokazuje.

Ale vytvára prostredie, v ktorom sa bývalý vojak, obchodník so zbraňami, žoldnier, bezpečnostný pracovník a človek z podsvetia môžu stretnúť bez toho, aby medzi Légii a mafiou existovalo akékoľvek oficiálne spojenie.

Náš vlastný zdrojový materiál preto správne označuje Marseille, Korziku, Balkán, Thajsko či Kalábriu za uzly, nie automatické dôkazy viny. VERHO_Legia_a_mafia_PROFI_FINAL

1981: Auriol – keď bývalý legionár stojí uprostred politicko-kriminálneho komanda

O dvadsať rokov neskôr sa objavuje ďalší mimoriadne temný prípad.

Masaker v Auriol.

V noci z 18. na 19. júla 1981 bolo zavraždených šesť ľudí vrátane osemročného dieťaťa.

Obete súviseli s vnútorným konfliktom vo Service d'action civique – SAC, organizácii spojenej s gaullistickým prostredím.

Francúzske ministerstvo spravodlivosti opisuje, že medzi ľuďmi zapojenými do prípravy akcie bol aj Lionel Collard, bývalý legionár. Ministère de la justice

Dobové vyšetrovanie išlo ešte ďalej.

Le Monde označil Collarda za bývalého "chuteur opérationnel du 2e REP", teda príslušníka operačného výsadkového prostredia 2. výsadkového regimentu Cudzineckej légie. Viacerí obvinení ho označovali za vedúcu postavu komanda na mieste činu. Le Monde.fr

Ani toto nie je dôkaz "mafie v Légii".

Je to však ďalší rovnaký vzorec:

vojenský výcvik → odchod zo služby → politicko-bezpečnostná sieť → organizované násilie.

Masaker mal aj politické následky: SAC bol nasledujúci rok rozpustený. Le Monde.fr

V 90. rokoch sa objavuje už omnoho klasickejšie kriminálne prostredie.

V roku 1999 Le Monde opisoval proces so skupinou ozbrojených lupičov spojovanou s Ange Federicim a Jean-Pierrom Louadoudim.

Vyšetrovatelia našli arzenál obsahujúci útočné pušky, brokovnice, revolvery, pištole, guľomet a dokonca raketomet.

A v skupine sa nachádzal ďalší veľmi zaujímavý človek:

Gilles Frodel, bývalý legionár.

Podľa Le Monde bol Louadoudim naverbovaný ako homme de main – vykonávateľ, po sérii bankových lúpeží. Le Monde.fr

Tu sa už dostávame k mechanizmu typickému pre organizovaný zločin.

Mafia alebo ozbrojená skupina nepotrebuje každého člena vycvičiť od nuly.

Stačí kúpiť hotovú schopnosť.

Ďalší prípad je ešte čistejší.

V roku 2007 francúzska polícia rozbila veľký kanál dovozu vojenských zbraní z bývalej Juhoslávie.

Jeho kľúčovou postavou bol Zvonko Lukic, bývalý legionár.

Polícia našla desiatky typov zbraní vrátane kalašnikovov, automatických pištolí a raketometov. Vyšetrovanie podľa Le Monde zistilo, že zbrane pochádzali zo srbskej továrne Zastava v Kragujevaci. Lukic bol v roku 2008 odsúdený odvolacím súdom v Aix-en-Provence na osem rokov väzenia. Le Monde.fr

Ďalší opis prípadu uvádza viac než stovku kalašnikovov a ďalšie vojenské zbrane uskladnené vo Francúzsku a predávané bývalým legionárom, profesionálnym strelcom, marseillskému podsvetiu aj pouličným skupinám. droitdesmilitaires.fr

Tu už vidíme tri komponenty naraz:

vojenské know-how + medzinárodné kontakty + zbraňový trh.

A Balkán po vojnách 90. rokov poskytoval obrovské množstvo dostupných vojenských zbraní.

2013: zbrane priamo pri Aubagne

A potom sa problém priblížil prakticky až k samotnému centru Légie.

V júni 2013 polícia počas transakcie pri Marseille zadržala 14 samopalov Škorpion a 24 zásobníkov.

Medzi predávajúcimi boli podľa dobových informácií dvaja aktívni legionári, jeden spojený s Aubagne a druhý s Nîmes.

Kupujúcimi boli osoby už známe pre drogovú kriminalitu. 20 Minutes

Le Monde neskôr uviedol, že polícia už v marci 2013 vyšetrovala vojakov Légie v Aubagne maďarského, rumunského alebo ruského pôvodu a že pri júnovej operácii boli dvaja legionári pristihnutí pri odovzdávaní štrnástich českých samopalov Škorpion. Le Monde.fr

Neskoršie súdne konania viedli k odsúdeniam viacerých bývalých legionárov. RTL uvádza sedem ex-legionárov odsúdených na tresty až do piatich rokov, pričom zbrane boli podľa spisu obchodované v rámci siete, ktorá využívala aj kódované označenia typu "Golf 19" pre Glock 19. RTL.fr

A toto už je mimoriadne významné.

Pretože tu nejde o človeka, ktorý odišiel z Légie pred dvadsiatimi rokmi.

Vyšetrovanie zasiahlo aj aktívnych príslušníkov.

To je kvalitatívne iný bezpečnostný problém.

Pasquale Nucera: keď sa vojenská skúsenosť stretne s 'Ndranghetou

Ešte zaujímavejšiu kategóriu predstavuje Pasquale Nucera.

Talianske zdroje z vyšetrovania neonacistickej siete "Ombre nere" ho opisovali ako osobu spojenú s 'Ndranghetou, s kriminálnou minulosťou a zároveň ako bývalého "legionára".

Podľa informácií z vyšetrovania sa skupine ponúkal ako inštruktor, odvolával sa na vojenské skúsenosti a tvrdil, že dokáže zabezpečiť dôverné kanály na získanie zbraní a výbušnín. Ofcs

Tento prípad by som však v článku označil ako vrstvu, ktorú ešte treba dôsledne dotiahnuť cez talianske súdne spisy.

Pretože analyticky je mimoriadne silný:

organizovaný zločin + legionárska minulosť + zbrane + výcvik ďalších osôb.

Ale práve preto musí byť dôkazný štandard maximálne vysoký.

Po všetkých týchto prípadoch sa dá mechanizmus definovať oveľa presnejšie.

Doterajšie dôkazy neukazujú systematickú mafiánsku infiltráciu velenia Francúzskej cudzineckej légie.

To by bolo príliš silné tvrdenie.

Ukazujú však niečo iné — a historicky veľmi dobre doložiteľné.

Od 60. rokov sa opakovane objavujú prípady, keď:

výcvik Légie opustil kasárne spolu s človekom.

V OAS z neho vznikol teroristický kapitál.

V Auriol sa objavil v politicko-kriminálnom komande.

V 90. rokoch pri ozbrojených lúpežníkoch.

Pri Lukicovi v medzinárodnom obchode s vojenskými zbraňami.

V prípade Aubagne už priamo pri aktívnych legionároch obchodujúcich so samopalmi.

A v prípade Nuceru sa podľa talianskych vyšetrovacích zdrojov stretáva bývalá legionárska skúsenosť dokonca s človekom spájaným s 'Ndranghetou a ponukou výcviku a zbrojných kontaktov.

To veľmi dobre zapadá do výsledku nášho pôvodného dossieru, kde časová os ukázala posun od dezercie a politického násilia cez bezpečnostné a žoldnierske prostredie až po zbraňové a kriminálne siete.

Áno — toto je ďalšia silná vrstva článku, pretože pri drogách sa už dostávame od všeobecného "vojenského know-how môže uniknúť do podsvetia" ku konkrétnym prípadom, kde bývalí alebo dokonca ešte slúžiaci legionári vystupujú ako ochrana zásielky, logistici, pašeráci, obchodníci so zbraňami pre drogové prostredie alebo členovia organizovaných kriminálnych sietí.

Zároveň by som držal jednu hranicu veľmi pevne: náš doterajší dossier dokazuje jednotlivcov a civilné siete, nie existenciu mafiánskej štruktúry riadenej velením Légie. Sám materiál uvádza, že niektoré prípady sú súdne pevné, ale neexistuje dôkaz, že by velenie Légie spolupracovalo s talianskou mafiou. VERHO_Legia_a_mafia_PROFI_FINAL

Od samopalu ku kokaínu: keď sa legionársky kapitál stretne s narkobiznisom

Drogový obchod potrebuje omnoho viac než človeka, ktorý dokáže predať balíček na ulici.

Pri veľkých zásielkach treba zabezpečiť dopravu, skladovanie, ochranu, komunikáciu medzi krajinami, falšované identity, bezpečné objekty a ľudí schopných reagovať, ak sa operácia pokazí.

A práve v tejto vrstve sa profesionálne vojenské skúsenosti stávajú pre organizovaný zločin mimoriadne cennými.

Nie preto, že bývalý vojak automaticky pozná drogový biznis.

Ale preto, že vie zabezpečiť to, čo drogový biznis potrebuje na prežitie.

Najčistejším príkladom, ktorý sme zatiaľ našli, je Adrián Valkovič.

Adrián Valkovič: 100 kilogramov severokórejského metamfetamínu

Toto už nie je legenda ani neoverená policajná historka.

Americké ministerstvo spravodlivosti potvrdzuje, že Adrian Valkovic sa v auguste 2015 priznal k sprisahaniu s cieľom importovať do Spojených štátov 100 kilogramov metamfetamínu vyrobeného v Severnej Kórei. Vyšetrovanie viedla DEA a Valkovic bol spolu s ostatnými členmi skupiny zatknutý v Thajsku v septembri 2013. Ministerstvo spravodlivosti

Americký federálny zdroj pritom opisuje jeho funkciu veľmi konkrétne: pri plánovanej transakcii mal spolu s ďalšími zabezpečovať ochranu, prepravu a skladovanie drog. GMA Network

A teraz prichádza legionárska vrstva.

Americký investigatívny projekt The Atavist identifikoval Valkovica ako bývalého príslušníka Francúzskej cudzineckej légie, ktorý neskôr pracoval v súkromnej bezpečnosti a v Bangkoku pôsobil ako sergeant-at-arms motocyklového klubu Outlaws. Pri drogovej operácii mal fungovať ako "ground commander" a organizovať ozbrojenú ochranu zásielky. The Atavist Magazine

Slovenské médiá legionársku minulosť potvrdzovali nezávisle od amerického trestného spisu. Aktuality ho označili za bývalého príslušníka Cudzineckej légie a uviedli, že za drogové sprisahanie dostal v New Yorku deväť rokov a štyri mesiace väzenia. Aktuality.sk

Práve Valkovic je preto pre našu analýzu mimoriadne dôležitý.

Jeho hodnota pre organizáciu podľa dostupných opisov nespočívala v tom, že by stál na rohu ulice a predával metamfetamín.

Mal poskytovať bezpečnostnú a logistickú vrstvu veľkoobjemovej medzinárodnej operácie.

A to je presne miesto, kde sa profesionálny vojenský kapitál môže transformovať na kapitál kriminálny.

Ďalší veľmi dobre dokumentovaný prípad predstavuje Abdelilah Himich.

Himich predtým slúžil vo Francúzskej cudzineckej légii a bol nasadený aj v Afganistane. Po odchode zo služby sa však dostal do úplne iného prostredia.

Le Monde uvádza, že bol 19. apríla 2013 odsúdený na tri roky väzenia, z toho jeden rok podmienečne, a pokutu 48 000 eur, pretože v decembri 2011 prepravoval 1,2 kilogramu kokaínu medzi Amsterdamom a Parížom. Le Monde.fr

Jeho neskoršia cesta smerovala ešte ďalej – k organizácii Islamský štát – ale pre túto kapitolu je dôležitejšie niečo iné.

Máme tu ďalší zdokumentovaný prechod:

profesionálny vojak → odchod zo služby → cezhraničná drogová kriminalita.

Opäť to nič nehovorí o samotnej Légii.

Hovorí to však veľa o tom, čo sa môže stať s človekom, ktorého vojenský život už skončil.

Zbrane pre ľudí z drogového prostredia

Ešte podstatnejší je Marseille.

Tam sa totiž línia zbraní a línia narkotík fyzicky stretli.

V júni 2013 polícia na parkovisku medzi Marseille a Aix-en-Provence zadržala skupinu pri predaji 14 samopalov Škorpion vrátane zásobníkov. Medzi údajných predávajúcich patrili dvaja legionári, jeden spojený s Aubagne a druhý s Nîmes.

A kto boli kupujúci?

Podľa justičného zdroja citovaného 20 Minutes išlo o osoby už známe polícii pre obchod s narkotikami. Polícia zároveň uvádzala, že zbrane boli v plne funkčnom stave a pravdepodobne boli určené marseillskému kriminálnemu prostrediu. 20 Minutes

Neskôr prišli rozsudky.

Sedem bývalých legionárov bolo v roku 2020 v Marseille odsúdených za organizovaný obchod so zbraňami; podľa RTL väčšina z nich mala byť do činnosti zapojená ešte v období, keď nosili uniformu. Polícia ich sledovala od informácie, ktorá konkrétne označila caporal-chef a sergent-chef v Aubagne. RTL.fr

A opäť sa objavuje drogová väzba.

Dvaja zákazníci siete už mali odsúdenia za obchod s narkotikami. RTL.fr

Le Monde o širšom marseillskom probléme neskôr výslovne pripomenul, že vojenské zbrane prenikali do prostredia, v ktorom sa odohrávali ozbrojené vyrovnávania súvisiace s drogovým trhom. Le Monde.fr

To je veľmi dôležitý mechanizmus.

Legionár nemusí drogy nikdy držať v ruke.

Stačí, ak narkosieti dodá zbrane.

Keď sa pozrieme iba na narkotiká, vidíme len časť obrazu.

Okolo drogovej ekonomiky sa totiž prirodzene vytvára sekundárny trh:

ochrana zásielok, zbrane, násilné vymáhanie dlhov, pranie peňazí, falošné dokumenty, korupcia, prostitúcia a obchodovanie s ľuďmi.

A práve pri Légii nachádzame prípady prakticky vo všetkých týchto kategóriách.

Najvýraznejším moderným príkladom je prípad z roku 2024.

Päť legionárov a sieť prostitúcie

Pred marseillským súdom stálo päť legionárov alebo bývalých legionárov – štyria Rusi a jeden Uzbek – spolu s ukrajinskou partnerkou jedného z nich.

Vyšetrovanie odkrylo organizáciu prostitúcie desiatok žien z Ukrajiny a Ruska po Francúzsku.

A tu je detail, ktorý článok dramaticky posúva.

Niektoré telefónne čísla používané na organizovanie prostitúcie boli podľa vyšetrovania registrované na adrese kasární 2e Régiment étranger d'infanterie v Nîmes. Le Monde.fr

Sieť mala zabezpečovať dopravu žien, ubytovanie, internetovú inzercie, komunikáciu so zákazníkmi a výber časti príjmov. V marci 2024 boli všetci šiesti obžalovaní odsúdení za aggravated pimping a trafficking in human beings, pričom uložené tresty sa pohybovali od 23 mesiacov do piatich rokov väzenia. Le Monde.fr

Tento prípad je analyticky ešte zaujímavejší než osamelý ex-legionár, ktorý po dvadsiatich rokoch spácha trestný čin.

Niektorí aktéri totiž vytvárali sieť už počas obdobia bezproblémovej vojenskej kariéry. Médiá pri procese upozornili, že viacerí mali za sebou zahraničné operácie, vyznamenania a certificats de bonne conduite. BFMTV

To znamená, že samotný "dobrý vojenský profil" nemusí byť spoľahlivým indikátorom toho, čo človek vykonáva mimo služby.

A potom prídu peniaze: nehnuteľnosti a pranie

Veľmi zaujímavý je aj prípad, ktorý sa dostal až pred francúzsky Cour de cassation.

Francúzsky kasačný súd v roku 2016 opisoval vyšetrovanie okolo bývalého rumunského legionára Sebastiana A. a ďalších osôb.

Vyšetrovatelia podľa súdneho rozhodnutia skúmali systém, v ktorom bolo medzi rokmi 2005 a 2013 nadobudnutých 92 nehnuteľností, pričom sa mali používať falošné dokumenty na získavanie úverov, nastrčené osoby a zahraničné spoločnosti. Nehnuteľnosti boli ďalej predávané aj bývalým rumunským legionárom a peniaze smerovali do spoločností v Rumunsku, Gibraltári či na Britských Panenských ostrovoch. Konanie zahŕňalo podozrenia z organizovaného prania peňazí, podvodu, ukrývania výnosov z trestnej činnosti a zločineckého spolčenia. Legifrance

Tu treba byť veľmi presný: toto rozhodnutie opisuje vyšetrovanie a procesné zaistenie majetku, nie týmto samotným rozsudkom konečné odsúdenie všetkých dotknutých osôb.

Ale pre analýzu mechanizmu je prípad mimoriadne zaujímavý.

Pretože ukazuje, že sieť bývalých kolegov môže byť použiteľná nielen pri násilí.

Môže poskytovať aj:

dôveru, kontakty, spoločný jazyk, cezhraničné prepojenia a ekonomické krytie.

Ešte staršiu podobu tohto fenoménu predstavuje Bruno Sulak.

Sulak slúžil v Légii a následne dezertoval. V 80. rokoch sa stal jedným z najznámejších francúzskych ozbrojených lupičov.

Le Monde ho v roku 1984 označovalo za mimoriadne odvážneho páchateľa spojeného s sériou lúpeží a útokov na luxusné klenotníctva vrátane Cartier. Le Monde.fr

Ani Sulak nepredstavuje mafiu v klasickom talianskom zmysle.

Predstavuje však grand banditisme – veľké profesionálne podsvetie.

A znova sa ukazuje rovnaká transformácia:

vojenská disciplína a fyzická pripravenosť → civilný profesionálny zločin.

Čo z toho vzniká?

Keď všetky prípady položíme vedľa seba, už to nie je zbierka kuriozít.

Vidíme niekoľko rôznych kriminálnych funkcií, ktoré vykonávali ľudia s legionárskou minulosťou:

Valkovic – bezpečnosť, transport a logistika pri medzinárodnom drogovom obchode.

Himich – cezhraničná preprava kokaínu.

Aubagne/Marseille – vojenské zbrane smerujúce k ľuďom odsúdeným za drogový trafficking.

Nîmes/Marseille – organizovanie prostitúcie, obchodovanie s ľuďmi a finančné toky.

Rumunská ex-legionárska sieť – podozrenia z organizovaného prania peňazí a úverových podvodov.

Sulak – profesionálne ozbrojené lúpeže.

To je podstatne presnejší obraz než veta "mafia infiltrovala Légiu".

Presnejšie je povedať:

Kriminálne siete opakovane dokázali využiť ľudí, ktorí si z Légie priniesli vojenské schopnosti, kontakty, medzinárodnú mobilitu alebo vzájomnú dôveru. V niektorých novších prípadoch navyše trestná činnosť prebiehala už v čase, keď boli jej aktéri stále príslušníkmi Légie.

A francúzska Légia si je rizika kriminálnej minulosti očividne vedomá. Jej dnešný oficiálny náborový web výslovne uvádza, že uchádzači sa posudzujú individuálne a že Légia neprijíma osoby zapojené do závažnej násilnej kriminality, sexuálnych trestných činov ani obchodu s narkotikami. Légion Étrangère

To by som použil ako perfektný most k ďalšej etape:

Ako sa zmenil nábor a preverovanie: od "nového života" k bezpečnostnému prevereniu

Tam už môžeme rozobrať starú identité déclarée, historickú toleranciu rôznych minulostí, otázku registrov trestov, Interpolu, biometrie, pravých dokladov a presne oddeliť, čo bolo možné v 60., 80. či 90. rokoch a čo už dnešný systém výrazne komplikuje.

Československo po roku 1989: keď sa otvoril trh aj pre organizovaný zločin

Ak chceme pochopiť české a slovenské podsvetie 90. rokov, bola by chyba začať až prvou mafiánskou vraždou.

Podhubie existovalo už pred novembrom 1989.

Kriminológ Miroslav Nožina vo svojej štúdii o organizovanom zločine v Českej republike upozorňuje, že predstava Československa bez organizovanej kriminality pred rokom 1989 je nepresná. Klasické mafiánske aktivity — rozsiahly obchod s drogami a zbraňami, profesionálne vydieranie, nájomné vraždy či organizovaná prostitúcia — boli relatívne obmedzené. Existovala však rozsiahla sivá ekonomika, nelegálny obchod s nedostatkovým tovarom, veksláctvo a korupčné siete zasahujúce štátne hospodárstvo a byrokraciu. Časť ľudí, ktorí v týchto sieťach pôsobili pred rokom 1989, pokračovala v podnikateľských a niekedy aj ilegálnych väzbách po zmene režimu. Sav

To je prvý bod zlomu.

November 1989 nevytvoril zločincov z ničoho.

Odstránil však prostredie, ktoré dovtedy obmedzovalo veľkosť trhu.

Otvorili sa hranice. Liberalizoval sa obchod. Začal obrovský presun majetku zo štátu do súkromných rúk. Vznikali tisíce nových spoločností. Právny systém sa prepisoval za pochodu a samotná polícia prechádzala zásadnou transformáciou.

Nožina opisuje začiatok 90. rokov ako mimoriadne priaznivú kombináciu pre medzinárodný organizovaný zločin: otvorené hranice, ekonomická transformácia, veľké majetkové presuny, legislatívne medzery a bezpečnostné zložky, ktoré ešte len získavali skúsenosť s transnacionálnymi kriminálnymi sieťami. Sav

A presne tu sa československý príbeh začína nápadne podobať talianskemu.

Sicília tento proces poznala desaťročia pred nami.

Cosa Nostra sa počas 60. rokov menila z tradičnej lokálnej mafie na to, čo talianska historiografia označuje ako urbano-imprenditoriale — mestskú podnikateľskú mafiu. Prenikala do stavebníctva, veľkoobchodných trhov a verejných zákaziek. V 70. a 80. rokoch k tomu pribudli obrovské príjmy z medzinárodného obchodu s drogami. Treccani

Potom prišla ďalšia fáza.

Keď boli ekonomické záujmy ohrozené, nastúpilo násilie.

Druhá sicílska mafiánska vojna priniesla stovky mŕtvych. Cosa Nostra zároveň vraždila policajtov, sudcov, politikov a ďalších ľudí, ktorí jej systém ohrozovali. V rokoch 1979–1982 bolo zavraždených viacero najvýznamnejších predstaviteľov štátu a antimafiánskeho boja. Treccani

A popri tom všetkom pokračoval biznis.

Drogy.

Výpalné.

Verejné zákazky.

Legalizácia príjmov.

Firmy.

Politické a úradnícke kontakty.

Nie je to model "bandita stojí proti štátu".

Je to model, v ktorom sa časť zločinu postupne snaží stať súčasťou normálnej ekonomiky a rozhodovania.

A teraz sa pozrime na Československo.

1990: väzenia sa otvoria, hranice tiež

Do celého procesu vstúpila ešte jedna historicky výrazná udalosť: rozsiahla amnestia prezidenta Václava Havla z januára 1990.

V rámci celej federácie sa podľa historickej štúdie dostalo na slobodu približne 23 000 väznených alebo väzobne stíhaných osôb. Amnestia sa však nevzťahovala na mimoriadne nebezpečných recidivistov ani na páchateľov najzávažnejších trestných činov, ako vraždy či znásilnenia. Historické hodnotenia zároveň upozorňujú, že populárne tvrdenie, podľa ktorého amnestia sama spôsobila explóziu kriminality 90. rokov, nie je podložené tak jednoducho, ako sa často prezentuje. Ústav pro studium totalitních režimů

Pre náš príbeh je však dôležité niečo iné.

V krátkom čase sa zároveň:

otvorili väznice pre veľkú časť odsúdených,

otvorili hranice,

otvorila ekonomika,

začali privatizácie,

rozpadali sa staré bezpečnostné štruktúry

a vznikal úplne nový trh.

Niektorí neskorší aktéri slovenského podsvetia sa skutočne dostali na slobodu v súvislosti s amnestiou; napríklad TASR uvádza túto okolnosť pri Tiborovi Pápayovi. To však stále nie je dôkaz, že amnestia "vytvorila slovenskú mafiu". TERAZ.sk

Mafia vznikla z podstatne širšieho súbehu podmienok.

A potom prišli ľudia, ktorí už vedeli, ako sa to robí

Tu prichádza možno najdôležitejší údaj celej československej kapitoly.

Podľa Nožinovej retrospektívnej analýzy založenej aj na dobových policajných poznatkoch v rokoch 1990–1992 kontrolovali zahraničné kriminálne skupiny viac než tri štvrtiny organizovaných kriminálnych aktivít na českom území.

Domáci ľudia sa najprv zapájali ako vodiči, prechovávatelia zbraní a tovaru či miestni sprostredkovatelia.

Už v roku 1993 však Česi tvorili približne polovicu príslušníkov sledovaných organizovaných skupín. Sav

Toto je fantasticky dôležitý bod.

Pretože to ukazuje mechanizmus transferu kriminálneho know-how.

Na začiatku stojí profesionálnejšia zahraničná skupina.

Pozná pašovanie.

Vie organizovať prostitúciu.

Vie vydierať.

Vie používať krycie spoločnosti.

Vie legalizovať peniaze.

Vie organizovať násilie.

Domáci partner najprv pozná jazyk, prostredie, úrady a lokálne kontakty.

O niekoľko rokov už zahraničného učiteľa nepotrebuje.

Presne túto internacionalizáciu zločinu Nožina opisuje ako výmenu metód a know-how medzi skupinami po páde komunistického bloku. Sav

To už nie je domnienka.

Je to zaznamenaný mechanizmus.

Slovensko: najprv Balkán, potom domáce klany

Na Slovensku bola situácia podobná, ale mala ešte brutálnejší pouličný prejav.

Investigácia OCCRP o histórii mafie na Slovensku uvádza, že medzi prvými väčšími zahraničnými organizovanými skupinami boli balkánske siete, ktoré mohli využívať kontakty vytvorené už počas socializmu medzi ľuďmi zo socialistickej Juhoslávie a Československa.

Po vzniku samostatného Slovenska v roku 1993 sa prostredie ďalej rozvíjalo a k balkánskym a albánskym skupinám sa neskôr pridali aj talianske mafiánske záujmy. OCCRP

Ale veľmi rýchlo už nešlo iba o dovážanú kriminalitu.

Vznikli domáce klany.

A začali si rozdeľovať územie.

Bratislava.

Banská Bystrica.

Košice.

Dunajská Streda.

Vydieranie podnikateľov, ochrana podnikov, prostitúcia, obchod s drogami, kradnuté autá a ďalšie ilegálne trhy vytvorili ekonomickú základňu.

A potom prišlo niečo, čo Taliansko veľmi dobre poznalo.

Vojna o trh.

V priebehu niekoľkých rokov začali zomierať najvýznamnejšie postavy slovenského podsvetia.

Miroslav Sýkora bol zastrelený v Bratislave vo februári 1997.

Peter Križanovič zahynul po výbuchu automobilu v apríli toho istého roku.

Róbert Holub zomrel po útokoch v októbri 1997.

A 25. marca 1999 prišiel extrémny bod tejto fázy.

Do baru Fontána v Dunajskej Strede vstúpili traja maskovaní muži vydávajúci sa za policajtov a dávkami zo samopalov zastrelili desať členov skupiny pápayovcov. Deväť zomrelo na mieste, desiata obeť neskôr v nemocnici. TERAZ.sk

Bývalý šéf slovenských vyšetrovateľov Jaroslav Ivor neskôr opisoval, že autorita týchto skupín sa budovala mimoriadne násilnými spôsobmi a polícia mala v danom období obmedzené možnosti získavať dôkazy proti nim. TERAZ.sk

A teraz položme vedľa seba Slovensko a Taliansko.

Nie mená.

Mechanizmus.

Na Sicílii sa bojuje o kontrolu nad drogovými trasami, územím, zákazkami a ekonomickými zdrojmi.

Na Slovensku sa bojuje o územie, podniky, výpalné, ilegálne trhy a vplyv.

Na Sicílii bossov jednej skupiny likviduje konkurenčný klan.

Na Slovensku nastáva tá istá funkcia násilia: odstránenie konkurenta a prevzatie jeho priestoru.

To nie je dôkaz talianskeho riadenia slovenských vrážd.

Je to však veľmi podobná logika organizovaného zločinu.

Calabria: výpalné nie je cieľ. Je to nástroj vlády.

Pri 'Ndranghete je ešte lepšie viditeľné, čo sa dialo aj v strednej Európe.

Výpalné nie je iba spôsob, ako zobrať podnikateľovi peniaze.

Je to skúška podriadenosti.

Keď podnikateľ zaplatí prvýkrát, zločinecká skupina zisťuje, že ho môže kontrolovať.

Potom môže požadovať viac.

Môže určovať dodávateľa.

Môže požadovať zamestnanie konkrétneho človeka.

Môže vstúpiť do firmy.

Alebo ju postupne prevziať.

Vyšetrovania 'Ndranghety dokumentujú systémy výpalného, zastrašovania, násilia, preberania podnikov, manipulácie verejných zákaziek, korupcie verejných činiteľov a následného prania ziskov v legálnych spoločnostiach. DIREZIONE INVESTIGATIVA ANTIMAFIA

Toto je dôležité, pretože mafia nie je definovaná iba tým, koľko ľudí zavraždí.

Jej úspech sa začína v okamihu, keď vraždiť nemusí.

Keď všetci vedia, čo sa stane, ak neposlúchnu.

Česká cesta: od veksláka k podnikateľovi

V Česku bol vývoj menej viditeľne klanový než na Slovensku, ale o to zaujímavejší ekonomicky.

Časť ľudí zo sivej ekonomiky mala už v roku 1989 hotovosť, kontakty a skúsenosť s ilegálnym obchodom.

Po otvorení ekonomiky mohli tieto zdroje použiť v legálnom podnikaní.

Český rozhlas pri retrospektíve 90. rokov opisuje prechod niektorých bývalých vekslákov k firmám, nočným klubom, privatizácii a neskôr k podsvetiu spojenému s vydieraním, drogami, korupciou a vraždami. iROZHLAS

A postupne sa objavil ďalší znak vyspelejšieho organizovaného zločinu:

kontakt na štát.

Bývalý český detektív Karel Tichý opisoval spis Krakatice, vytvorený na konci 90. rokov na mapovanie prerastania organizovaného zločinu do štátnej správy. V tejto vrstve už nešlo iba o pouličné vydieranie, ale o privatizácie, pašovanie, ekonomické kauzy, informácie a kontakty. ct24.ceskatelevize.cz

A presne v tomto bode sa český príbeh opäť začína podobať Taliansku.

Mafia dospieva, keď si oblečie oblek

Talianska skúsenosť ukazuje jednu zásadnú vec:

najväčším úspechom mafie nie je kalašnikov.

Je ním firma.

Na Sicílii sa už od 60. rokov mafiánske skupiny presúvali do stavebníctva, veľkoobchodu a verejných zákaziek. V druhej polovici 80. rokov boli dokonca zdokumentované systémy, v ktorých sa provízie z verejných zákaziek rozdeľovali medzi mafiu, podnikateľov, politických a administratívnych sprostredkovateľov. Treccani

Camorra sa vyvíjala podobným spôsobom: popri drogách, výpalnom, úžere a zbraniach prenikala do verejných zákaziek, legálneho podnikania a prania peňazí. Zároveň si zachovala fragmentovanú klanovú štruktúru a opakované násilné konflikty o územie. Treccani

A práve tu je možno najzaujímavejšia paralela s českými a slovenskými 90. rokmi.

Vývoj možno schematicky čítať takto:

sivá ekonomika → ilegálny kapitál → lokálna ochrana → výpalné → ozbrojená skupina → boj o územie → odstránenie konkurencie → legálne firmy → kontakty na políciu a úrady → verejné a privatizačné aktíva.

Taliansko tento proces zažívalo celé desaťročia.

Československý priestor ho po roku 1989 prešiel v dramaticky skrátenom čase.

Najdôležitejšie však je: nešlo iba o "kopírovanie Talianov"

Toto by som v článku výslovne zdôraznil.

Máme dôkazy o prenose medzinárodného kriminálneho know-how do postkomunistickej strednej Európy.

Máme doložené balkánske, postsovietske, ázijské, africké a neskôr aj talianske siete.

Máme domácich ľudí, ktorí s nimi začali spolupracovať.

Ale z toho ešte nemožno vyrobiť jednoduchú vetu:

"Taliani vytvorili českú a slovenskú mafiu."

Dostupné zdroje to nepreukazujú.

Oveľa zaujímavejší záver je:

Po páde železnej opony vzniklo v Československu prostredie s rovnakými ekonomickými stimulmi, na akých vyrástli historické mafie v Taliansku: slabá kontrola rýchlo presúvaného majetku, vysoká hodnota násilia, možnosť kúpiť ochranu alebo úradný kontakt a následná potreba legalizovať výnosy. Zahraničné zločinecké siete pritom do tohto prostredia priniesli už hotové metódy a domáce skupiny sa ich mimoriadne rýchlo naučili používať.