Čech, ktorý zradil Al Caponeho

04.12.2025

Vedeli ste, že v USA bol v rokoch 1931 - 1933 starostom Chicaga človek, ktorý mal české korene? Jeho meno bolo ANTONÍN JOSEF Čermák. Muž, ktorý zomrel, lebo zradil a dovolil si príliš mnoho proti Al Caponemu.

Antonín Josef Čermák sa narodil v Kladne - 9. 5. 1873 - 6.3. 1933 - Miami

V roku 1873 prebehla na Viedenskej burze udalosť, o ktorej sa neučí v školách. Veď aj prečo, keď je to bežný výsledok špekulácií mafie. Burza vo Viedni padla, a to bol moment, kedy sa rodičia Antonína Josefa Čermáka rozhodli odísť do USA. Spočiatku bol Antonín také bežné dieťa emigrantov. Ich domovom sa stalo mestečko Braidwood, situované 100 km od Chicago v Illinois. Práve tu vznikali mnohé uholné bane, ktoré sú pretkané tragédiami - 1909 -V roku 1909 došlo v bani Cherry k najhoršej banskej katastrofe v dejinách štátu. Spoločnosť St Paul Coal Company založila baňu v roku 1905 v banskom meste Cherry. Baňa produkovala 300 000 ton uhlia ročne na pohon železnice Chicago, Milwaukee a St. Paul. 13. novembra 1909 sa v hĺbke 150 metrov pod zemou náklad sena v bani náhodou vznietil od pochodne. Požiar a výsledné jedovaté plyny si vyžiadali životy 259 mužov a chlapcov, viac ako polovicu zo 490 baníkov v podzemí. Úsilie o záchranu baníkov si vyžiadalo životy 12 záchranárov.

Práve Antonín Čermák sa v 15 tich rokoch pripojil ku otcovi a fárali do baní. No ako sa zdá, už vtedy sa Antonín začal stretávať s ľuďmi z podsvetia. Talianska mafia bola známa tým, že si vyberala mladých chlapcov na mnoho jednoduchých úkonov. No a v neposlednom rade ovládali odbory a združenia zamestnancov.

Pre zaujímavosť: 1895 – V 80. rokoch 19. storočia bola v New Yorku založená Unione Siciliane ako bratská organizácia a legitímny podnik na predaj poistenia, pomoc s bývaním, pomoc s učením sa angličtiny, riešenie právnych sporov (dokonca aj s Čiernymi rukami) a vykonávanie množstva ďalších úloh s cieľom zabezpečiť sicílskym imigrantom ich nový život v Amerike. Pobočka v Chicagu bola založená v polovici 90. rokov 19. storočia a zrejme od svojho vzniku bolo 25 000 Sicílčanov , ktorí žili v meste, a 500 000 Sicílčanov, ktorí žili v okrese Cook v štáte Illinois , pod záštitou chicagskej pobočky Unione Siciliane, ktorá mala obrovský vplyv na ľudí, ktorým slúžila, a preto bola veľmi žiadaná o kontrolu toľkými mestskými gangmi.

Začiatkom 20. storočia, pred prohibíciou a hnutím Outfit, existovali v Chicagu dve územia sicílskej mafie: Little Italy a Little Sicily. Little Italy sa nachádzala v západnej časti Chicaga, blízko centra mesta.

Mafiu, ktorá dominovala Malému Taliansku, viedli bratia Gennovci z Marsaly na Sicílii. Severne od pevnosti Gennovcov sa nachádzal ostrov Goose Island, domov írskeho gangu a na druhej strane ostrova sa nachádzala štvrť Malá Sicília na Blízkom severe. Mariano Zagone, falšovateľ z Palerma, je najstarším známym mafiánskym bossom chicagskej Malej Sicílie. Po Zagoneho vražde vládli Malej Sicílii bratia Nicolosiovci z Corleone.

Malá Sicília už neexistuje. Tieto ulice, kedysi nazývané "Malé peklo" pre neďaleké plynárne, boli v priebehu rokov premenované a chatrče obývané radom prisťahovaleckých komunít boli zbúrané a prestavané, podobne ako v 40. a 50. rokoch 20. storočia ako výškové byty Cabrini-Green . Kontrast medzi chudobou tejto štvrte a opulentnosťou Zlatého pobrežia bezprostredne na východ od nej, na brehu Michiganského jazera, je zdokumentovaný už viac ako sto rokov.

Corleonesiovci sa začali do štvrte sťahovať tesne pred prelomom 20. storočia. Najvýznamnejšou širšou rodinou miestnej mafie boli Spataforovci. Gioachino Spatafora emigroval z Corleone v roku 1898 so svojou manželkou Biagiou "Bessie" Cutrone a ich deťmi. Gioachinov synovec Giuseppe Nicolosi prevádzkoval salón na Gault Court (dnes Cambridge Avenue). Mariano Zagone, šéf mafie, považoval salón za svoje vlastné sídlo.

V roku 1902 Gioachino zomrel a jeho vdova sa znovu vydala za Zagoneho. (Hovorí sa, že Zagone ju zviedol pred Spataforovou smrťou.) Gioachinova a Bessieina dcéra, Leoluchina, ktorá sa volala Laura Spatafora, sa vydala za svojho bratranca Giuseppeho Nicolosiho. O niekoľko rokov neskôr sa k nim na Gault Court pridal Giuseppeho brat Carmelo.

Antonín Čermák sa teda po strate zamestnania v Braidwoodskych baniach presťahoval do Chicaga, kde prešiel niekoľkými zamestnaniami. Už v 19 rokoch si však dokázal našetriť toľko peňazí, aby si mohol otvoriť vlastnú živnosť, a tou bolo povozníctvo. Najprv začal svoje podnikanie s jedným povozom, vďaka jeho šikovnosti a obratnosti ich mal v priebehu pár mesiacov až štyridsať. V skratke to znamená, že pracoval pre nepoctivých občanov, ktorí vlastnili mesto Chicago. A kto vtom čase viedol nelegálny biznis v Illionois?

"Krvaví" Gennas : Šesť sicílskych bratov, ktorí imigrovali okolo roku 1900 a stali sa prominentnými vydieračmi "Čiernej ruky" v "The Patch", časti Malého Talianska.
Albert Anselmi a John Scalise : Dvaja sicílski ozbrojenci, ktorí sa stali prvými členmi rozvíjajúcich sa zločineckých organizácií.
Vincenzo Colosimo : Jeden z prvých šéfov, ktorý centralizoval moc a zohral kľúčovú úlohu v prechode od "Čiernej ruky" k organizovanejšiemu zločineckému syndikátu.

Mafiánska organizácia: Čierna ruka

Prvé roky organizovaného zločinu v Chicagu, koncom 19. a začiatkom 20. storočia, boli poznačené rozdelením rôznych pouličných gangov ovládajúcich južnú a severnú stranu mesta, ako aj organizácií Black Hand z Malého Talianska . V neskorších rokoch pozostávala skupina Outfit z rôznych pouličných skupín, ktoré ovládali rôzne územia okolo Chicaga vrátane Elmwood Park , Melrose Park , Chicago Heights , Rush Street , Grand Avenue a Chinatown.

Vincenzo "Big Jim" Colosimo centralizoval kontrolu začiatkom 20. storočia. Colosimo sa narodil v Kalábrii v Taliansku v roku 1878 a v roku 1895 emigroval do Chicaga, kde sa etabloval ako zločinec. Do roku 1909, s pomocou privezenia Johnnyho Torria z New Yorku do Chicaga, bol natoľko úspešný, že zasahoval do kriminálnej činnosti organizácie Čierna ruka. Colosimo si tiež "pestoval hlboké politické konexie" po tom, čo "slúžil ako okrskový kapitán v organizácii radných prvého okrsku Couglina a Kennu a neskôr [sa stal] pokladníkom (vyberačom nelegálnych ziskov a rozdávačom úplatkov) v okrese Levee zaťaženom nerestami, čo mu poskytovalo všeobecnú politickú ochranu."

"Gang Čiernej ruky", považovaný za prvý organizovaný zločinecký gang v Amerike, terorizoval a vydieral stovky občanov koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Svoj gang prevádzkoval cez územie poštových inšpektorov – US Mail. Vydierači posielali listy s hrozbami podpaľačstva, únosu a vraždy, pokiaľ nebolo zaplatené výkupné. Cieľmi boli často bohatí majitelia podnikov, ktorí mohli výkupné ľahko zaplatiť. Listy boli podpísané anonymným revolverom nakresleným atramentom alebo častejšie ľudskou rukou, vďaka čomu si vyslúžili prezývku "Listy čiernej ruky". Ak obeť nezaplatila výkupné, jej podnik bol vypálený do tla, vyhodený do vzduchu alebo obeť bola brutálne zbitá alebo zavraždená.

Teror "gangu Čiernej ruky" siahal z New Yorku po San Francisco s centrami v Cincinnati a Chicagu viac ako dvadsať rokov.

Poštový inšpektor Frank Oldfield viedol vyšetrovanie v Ohiu a úspešne rozbil hlavnú frakciu rozvetvenú z Ohia do Kalifornie. "Spoločnosť banánov" sa vydávala za skupinu obchodníkov s ovocím, ale dôkazy proti nej boli hromadné. V decembri 1909 Oldfield a jeho tím zatkli šestnásť členov.

8. januára 1910 dostal Oldfield svoj vlastný "List Čiernej ruky". V ňom stálo, že ak Oldfield bude v prípade pokračovať, on a štyria ďalší federálni úradníci budú "odsúdení na smrť". Oldfield sa nedal odradiť a primárny kruh bol rozobratý. V nasledujúcich rokoch sa naďalej objavovali ďalšie prípady Listov Čiernej ruky. Obeťami sa po Oldfieldovom postoji prestala súhlasiť s viktimizáciou.

V jednom prípade bol Michael LoCascio vydieraný za takmer 6 000 dolárov v dnešných cenách. LoCascio prepadol šéfa Black Hand Pietra "Silver Kinga" Catalanetta, zastrelil ho a zabil.

V inom prípade bratia Paul Mennite a Pietro Mecca poslali majiteľovi obchodu s obuvou Anthonymu Petronemu výhražné listy, v ktorých požadovali 300 dolárov. Petrone sa však namiesto strachu obrátil na úrady. Poštoví inšpektori spustili operáciu a bratov úspešne zadržali.

Dnes sa môže zdať, že gangy Black Hand sú minulosťou. Písanie výhražných a vydieračských listov je však stále bežnou praxou, ktorú poštoví inšpektori dôsledne vyšetrujú.

Politika a Antonín Josef Čermák

V posledných rokoch si čoraz viac ľudí uvedomuje, ako skutočne funguje politika a celý systém, ktorý sa sformoval od polovice 19.teho storočia. Dalo by sa povedať, že skutočný zrod prepojenia politikov na kriminálne živly začal práve začiatkom 20.teho storočia. Hlavným dôvodom, prečo si tieto postavičky žijúce mimo zákon, vytvárali svojich politikov, bol ten, že sa cez ne chceli chrániť. Zároveň sa cez svoje postavičky schvalovali vykrádania a legalizovali sa čierne príjmy. Presne toto je aj typ človeka ako bol Antonín Josef Čermák. Tu sa začína hra médií o vytvorenie aury okolo tejto osoby.

Citácia: "V roku 1902 sa jeho život výrazne zmenil: Syn imigrantov bol zvolený do mestskej rady Chicaga ako demokrat. Čoskoro sa stal vedúcou osobnosťou svojej strany na radnici a začal ostro kritizovať republikánske vedenie. Vo funkcii vedúceho príslušného oddelenia Čermák neúnavne podporoval políciu v boji proti mafii a zároveň sa stával zarytým odporcom prohibície, ktorá bola zavedená v roku 1919. V roku 1930 verejne obvinil starostu Billa Thomsona zo spolupráce s neslávne známym Al Caponem a ďalšími gangstermi. O rok neskôr bol Čermák zvolený za 44. starostu Chicaga. (1)"

Poznámka: V roku 1902 prišiel do Chicaga práve Tomáš Garrigue Masaryk. - V rokoch 1902 a 1903 Masaryk prednášal verejné prednášky, v ktorých spájal českú kultúru a históriu s americkými ideálmi. Stretával sa s česko-americkou komunitou aktivistov, anarchistov, exulantov a oportunistov a získaval ich podporu pre Českú republiku. Väzby sa upevnili, keď Masarykova dcéra Alica, sociologička, nastúpila do sídla Chicagskej univerzity, aby pracovala s Jane Addamsovou v českej komunite.

Kto vytvoril Masaryka? O tom sa znova veľmi nehovorí, ale bola to osoba Charles R. Crane, ktorý bol vtedy filantrop a mal blízke kontakty s mafiou. - americkým filantropom Charlesom R. Craneom a Tomášom Garrigueom Masarykom, prvým prezidentom ČeskoslovenskaCrane bol kľúčovým podporovateľom Masarykovho úsilia o získanie nezávislosti Československa, poskytoval mu finančnú a diplomatickú podporu počas prvej svetovej vojny a pomohol zabezpečiť kľúčové stretnutie s americkým prezidentom Woodrowom Wilsonom. Ich puto sa rozšírilo aj na osobnú úroveň, keďže Craneov syn Richard sa stal diplomatom v Československu a jeho dcéra Frances sa vydala za Masarykovho syna Jana.

Prednášky a kontakty: Crane pozval Masaryka do USA v roku 1902, aby prednášal na Chicagskej univerzite, čo pomohlo podporiť záujem verejnosti a nadviazať kontakty.

Masaryk sa významne pričinil o to, aby sa Čermák dostal ako ich čierny kôň, do politiky. Čermák až do roku 1930 nasledoval líniu talianskej mafie v Chicagu. Začiatkom dvadsiatych rokov minulého storočia sa do Chicaga dostal Al Capone. Vtedy to ešte nebola najväčšia šťuka v rybníku.

Tu je ešte jedna zaujímavosť: Ženy sa tiež dostali do siete prohibície ako krtkovia pri vražedných plánoch alebo ako členky pri pašovaní drog alebo aj ako súčasť bombových posádok.

Kriminálna sieť ženy - ministerstvo spravodlivosti - záverečná správa.

Al Capone - Chicago

Okolo roku 1920 sa Capone na Torriovo pozvanie pripojil k Torriovi v Chicagu, kde sa stal vplyvným poručíkom v mafii Colosimo. Podvody, ktoré vznikli po prijatí dodatku o prohibícii, nelegálne varenie, destilácia a distribúcia piva a liehovín, boli považované za "rastúce odvetvia". Torrio, s pomocou Ala Caponeho, mal v úmysle naplno využiť príležitosti. Mafia si tiež vybudovala záujem o legitímne podniky v oblasti čistenia a farbenia a pestovala si vplyv u vnímavých verejných činiteľov, odborov a združení zamestnancov.

Torrio sa čoskoro po násilnej smrti Big Jima Colosima ujal plného vedenia gangu a Capone získal skúsenosti a odborné znalosti ako jeho silná pravá ruka.

V roku 1925 sa Capone stal šéfom, keď sa Torrio, ťažko zranený pri pokuse o atentát, vzdal kontroly a utiahol sa do Brooklynu. Capone si v tom čase vybudoval hrôzostrašnú reputáciu v bezohľadných súpereniach gangov a snažil sa získať a udržať si "vydieracie práva" vo viacerých oblastiach Chicaga. Táto reputácia rástla s tým, ako boli súperiace gangy eliminované alebo zrušené a predmestie Cicero sa v skutočnosti stalo lénom Caponeovho gangu.

Kto bol Roger Touhy?

Roger "Hrozný" Touhy bol najmladším synom čestného chicagského policajta. Hoci sa narodil v údolí, rušnej írskej slumovej štvrti, sa rodina presťahovala do vidieckeho Des Plains v štáte Illinois, keď bol Roger ešte chlapec. Touhyho päť starších bratov zostalo v údolí a čoskoro utieklo pod vedením "Hrozného Tommyho" O'Connora. Do roku 1933 boli traja z nich zastrelení v rôznych sporoch s mafiou a jeden, Tommy, prišiel o nohy kvôli syndikálnym guľometom. V bezpečí stále vidieckeho predmestia okresu Cook Roger Touhy promoval ako triedny víťaz svojej katolíckej školy. Neskôr krátko pracoval ako organizátor pre Odborový zväz telegrafných a telekomunikačných pracovníkov po tom, čo ho spoločnosť Western Union zaradila na čiernu listinu pre jeho menšie proodborové aktivity.

Bol írsko-americký mafiánsky boss a pašerák alkoholu z Chicaga počas obdobia prohibície. Najviac si ho pamätáme z obvinenia, ktorého jeho rivali v chicagskom organizovanom zločine obvinili z fingovaného únosu židovsko-americkej postavy organizovaného zločinu a spolupracovníka Chicago Outfit Johna "Jakea the Barbera" Factora z roku 1933 , brata výrobcu kozmetiky Max Factor Sr.

V roku 1930, keď Capone vtrhol do robotníckeho sveta, odborárski šéfovia, väčšinou írski a úplne skorumpovaní, sa obrátili so žiadosťou o ochranu na organizáciu Touhyovcov. Občasné prestrelky medzi Touhyovcami a mafiou Caponeovcov o kontrolu nad pivnými trasami, ktoré sa odohrávali na prázdnych vedľajších cestách vidieckeho okresu Cook, sa teraz preniesli do mesta, kde si pouličné bitky vyžiadali obrovskú daň na oboch stranách. Chicago Tribune odhadol počet obetí na sto mŕtvych za menej ako 12 mesiacov.

Chicago Outfit

Skupina sa dostala k moci v 20. rokoch 20. storočia pod kontrolou Johnnyho Torria a Ala Caponeho a toto obdobie bolo poznačené krvavými vojnami gangov o kontrolu nad distribúciou nelegálneho alkoholu počas prohibície . Moc skupiny sa upevnila pod Caponeho vedením, čím sa rodina zlúčila do väčšej americkej mafie. Odvtedy sa skupina zapojila do širokej škály kriminálnych aktivít vrátane úžery , nelegálneho hazardu , prostitúcie , vydierania , politickej korupcie a vrážd. Capone bol v roku 1931 odsúdený za daňové úniky a skupinu následne viedol Paul Ricca. Ricca a Tony Accardo sa delili o moc od roku 1943 až do Riccovej smrti v roku 1972; Accardo sa po Riccovej smrti stal jedinou mocou v skupine a po jeho smrti v roku 1992 bol jedným z najdlhšie pôsobiacich šéfov všetkých čias. Najdlhšie slúžiacim šéfom rodiny bol Joey Aiuppa , ktorý pôsobil od roku 1971 do roku 1986.

Hoci nikdy nemala úplný monopol na organizovaný zločin v Chicagu, ale Outfit je už dlho najväčšou, najmocnejšou a najnásilnejšou zločineckou organizáciou v Chicagu a na Stredozápade všeobecne. Na rozdiel od iných mafiánskych frakcií, ako napríklad Päť rodín z New Yorku , je Outfit od svojho vzniku jednotnou frakciou. Jeho vplyv na vrchole siahal až do Kalifornie, Floridy a Nevady a naďalej pôsobí na celom Stredozápade Spojených štátov a južnej Floride , ako aj v Las Vegas a ďalších častiach juhozápadu Spojených štátov. Zvýšená pozornosť orgánov činných v trestnom konaní a všeobecný úbytok viedli k jeho postupnému úpadku od konca 20. storočia, hoci naďalej zostáva jednou z hlavných a najaktívnejších skupín organizovaného zločinu v metropolitnej oblasti Chicaga a na Stredozápade.

Starosta Antonín Josef Čermák

Citácia: "Informácie o Chicagu kolujú po celom svete a poškodzujú reputáciu nášho krásneho mesta. Je pravda, že administratíva môjho predchodcu vytvorila zlé podmienky a umožnila voľnú ruku zločinu. Situácia však ani zďaleka nie je taká zlá, ako ju vykresľuje tlač. Banditi nie sú pánmi našich ulíc." - povedal Čermák. Je zaujímavé, že jeho predvolebná kampaň bola v podstate len o útočení na oponenta Williama Halea "Veľkého Billa" Thompsona s rétorikou ako súčasný Babiš, či Fico. Svojho oponenta častoval slovami, ako pravá ruka Al Caponeho a podobne. No a novinárska obec Čermáka, tohto človeka mafie vyzdvihovali do nebies, ale aká je pravda? - Čermák údajne ponúkol Touhymu, že ak bude vojna úspešná, prevezme pašovanie alkoholu v Chicagu. Touhyho muži sa potom začali zapájať do prestreliek s členmi Chicago Outfit v rámci hraníc mesta Chicago. Údajné spojenectvo medzi Cermakom a Touhym znepokojilo Ala Caponeho. Je pozoruhodné, že v zime 1933 Touhy vyhrával vojnu, a to najmä preto, že sa k nemu v boji proti mafii pridal veľmi skorumpovaný, novozvolený starosta Chicaga Anthony " Desaťpercentný Tony" Čermak, ktorý bol rovnako gangster ako volený úradník.

Politická aliancia: Roger Touhy bol írsko-americký mafiánsky boss a pašerák alkoholu, ktorý spočiatku pôsobil vo vidieckych oblastiach neďaleko Chicaga. Získal politickú podporu novozvoleného starostu Antona Cermaka, ktorý bol zároveň rivalom Ala Caponeho.

Vojna proti organizácii: Keď sa Capone pokúsil preniknúť do robotníckeho sveta, odborári sa obrátili so žiadosťou o ochranu na Touhyho. Cermak využil moc svojej kancelárie a chicagského policajného oddelenia na podporu Touhyho organizácie v tomto krvavom konflikte, ktorý vyústil do početných vrážd gangov na oboch stranách.

Streľba na Franka Nittiho: V rámci tohto konfliktu sa Cermakovi policajní ochrankári v decembri 1932 pokúsili zatknúť Caponeho nástupcu Franka Nittiho. Počas incidentu bol Nitti niekoľkokrát postrelený, ale prežil. Cermak a jeho muži potom utiekli na Floridu, aby sa vyhli následkom.

Cermákova vražda: Cermak bol zastrelený v Miami na Floride vo februári 1933 počas pokusu o atentát na prezidenta Franklina D. Roosevelta. Zatiaľ čo oficiálna verzia obviňovala "blázna" menom Giuseppe Zangara, niektoré zdroje všeobecne veria, že Zangara bol mafiánsky najatý nájomný vrah, ktorého si najala Chicago Outfit, aby Cermaka zabil, čo Touhyho stálo jeho dôležitú politickú ochranu.

Dôsledky: Po Cermákovej smrti Touhy stratil svoj hlavný politický vplyv a nakoniec ho Útvar obvinil z fingovaného únosu Johna "Jakea Barbera" Factora a odsúdil na trest odňatia slobody. Trval na svojej nevine a tvrdil, že ho dav obvinil.

Čermák na seba hodil celú váhu svojej kancelárie a celého chicagského policajného zboru.

Nakoniec dvaja Čermákovi policajní ochrankári zatkli Franka Nittiho, šéfa syndikátu, a za odmenu ho šesťkrát postrelili. Nitti tento útok prežil. V dôsledku toho o dva mesiace neskôr Nittiho o zbrojenci dolapili Čermaka na politickom zhromaždení na Floride. Mafia prenasledovala Čermáka a na jeho zabitie použila ostrieľaného zločinca.

Finito Antonín Josef Čermák

Tesne pred smrťou sa vybral na turné po Európe, kedy dostal doslova posledné Zbohom aj od Masaryka. Zrada v MAFFII sa neodpúšťa.

Skutočný príbeh o vražde Antona Čermáka, ktorú v roku 1933 spáchala mafia, navždy z mení chápanie organizovaného zločinu v dejinách. Fascinujúca vec na tejto vražde je jej desivá podobnosť s atentátom na Kennedyho v Dallase o tridsať rokov neskôr, ktorú ešte viac umocňuje fakt, že niekoľko mien spojených s vraždou Čermáka bolo neskôr spojených s vraždou Kennedyho.

Kto stál za popravou?

Je zrejmé, že Chicago Outfit. Antonín Josef Čermák zbohatol vďaka talianskej mafii a aj vďaka podpore Masaryka sa dostal na miesto starosty. Talianska mafia likviduje politikov len vtedy, keď ich zradia najvyšším spôsobom. Tu je možné a veľmi pravdepodobné vysvetlenie celého atentátu: Vrahom bol označený Giuseppe Zangara. Zangara bol popravený na floridskom elektrickom kresle päť týždňov po streľbe.

Ale čo tá druhá zbraň a druhý strelec?
Hovorí sa, že Zangara sa nechal použiť ako návnada pri Cermákovej vražde, pretože umieral na rakovinu a chcel sa po svojej smrti postarať o svoju rodinu. Caponeho gang údajne uzavrel dohodu, že ak Zangara prevezme zodpovednosť, dav sa po jeho smrti postará o jeho rodinu.

Zangara až do konca trval na tom, že nestrieľal na Čermáka. Stále sa však šírili fámy, že zamýšľaným cieľom bol Čermák, a nie Roosevelt.
Čermákov sľub očistiť Chicago od bujnej bezprávnosti vážne ohrozil Al Caponeho a chicagský organizovaný zločinecký syndikát. Jedným z prvých, ktorí navrhli teóriu organizovaného zločinu, bol reportér Walter Winchell, ktorý sa v večer streľby nachádzal aj v Miami. Alphonse Capone aj Anton Čermák pochádzali z rodín Starého sveta. Capone, syn holiča narodeného na Sicílii, a Čermák, syn baníka z Čiech. Obaja muži vyrastali na drsných uliciach veľkých miest: Capone, Five Points of New York a Čermak, juhozápadná strana Chicaga. Tam sa podobnosti končili, napriek ich spoločnému pôvodu. Capone si vybral život zločinu, učil sa od mentorov a slúžil im, ktorí považovali všetkých ľudí za postraditeľných pre svoje túžby, zatiaľ čo Cermak sa stal dušou priemyslu a verejnej služby. Ak bol Al Capone diabol, Anton Čermák určite nebol anjel, ale predpokladal a potvrdzoval ideál, ktorému by sa Capone vysmieval; existovali riešenia problémov, ktoré by sa nenašli fyzickou hrozbou ani zbraňou. Niektorí politickí komentátori, ako napríklad Walter Winchell, verili, že skutočným cieľom bol Čermák. Tvrdilo sa, že Al Capone alebo William Hale Thompson najali Zangaru, aby Cermaka zavraždil. Blaise Picchi, autor knihy "Päť týždňov Giuseppeho Zangary: Muž, ktorý by zavraždil FDR" (2003), však tvrdil: "Federálni agenti vykonali dôkladné vyšetrovanie streľby a nenašli súvislosť medzi Zangarom a chicagskou mafiou." Cermakov životopisec Alex Gottfried je tiež presvedčený, že Zangara nebol najatým strelcom: "Zdá sa, že v skutočnosti je pravda, že bez ohľadu na to, aké prepojenia mohli existovať medzi Čermákom a chicagskými gangmi, streľbu gangstri ani neplánovali, ani ju nevykonali. Jednosmerná jazda, tetovanie z guľometu a výstrel z brokovnice sú bežné a spoľahlivé metódy. V análoch vrážd gangov nie je zaznamenaný žiadny zápletka podobná tejto streľbe." Objednal si gangu útok na Čermáka? Humble vo svojej knihe Frank Nitti: Pravdivý príbeh chicagského notoricky známeho vymáhača zákonov tvrdí, že Čermák bol rovnako skorumpovaný ako Thompson a že chicagská skupina najala Zangara, aby Čermáka zabil ako odvetu za Čermákov pokus o vraždu Franka Nittiho.

Frank "Vymáhač" Nitti je pravdepodobne najglamourovanejším gangstrom v histórii. Bol to neslávne známy chicagský múdry chlapík, ktorý sa nakoniec vypracoval na veliteľa poprednej mestskej podsvetovej organizácie The Outfit. Hoci sa o ňom často písalo vo fiktívnych dielach, Humbleova kniha je prvou, ktorá dokumentuje Nittiho skutočnú kriminálnu kariéru popri jeho popkultúrnej osobnosti, so špeciálnymi kapitolami venovanými mnohým televíznym reláciám, filmom a piesňam, v ktorých Nitti vystupuje. Autor Ronald Humble opisuje začiatky Vymáhača v newyorskej skupine Navy Street Boys až po jeho pozíciu zástupcu Ala Caponeho a nakoniec vedenia skupiny, pričom sa cestou hromadili telá. Bol to Nitti verzus Čermák? Zdá sa, že Humble si to myslí. Existuje veľa protichodných príbehov a svedectiev a v priebehu desaťročí sa objavilo veľa špekulácií, dezinformácií a dokonca aj priamych výmyslov ohľadom zastrelenia Antona Čermáka. Niekoľko verzií obsahovalo vyhlásenia novozvoleného prezidenta Franklina D. Roosevelta, L. L. Leeho, manažéra mesta Miami, radného Chicaga Jamesa Bowlera, pani Waltera Wrighta a reportéra Rexa Schaeffera. Strelné poranenie, zranenie a komplikácie.

Čermák zomrel 6. marca, čiastočne na následky zranení. 30. marca však jeho osobný lekár, Dr. Karl A. Meyer, uviedol, že hlavnou príčinou Čermákovej smrti bola ulcerózna kolitída a poznamenal: "Starosta by sa zo strelného poranenia zotavil, nebyť komplikácií v podobe kolitídy." Pitva odhalila, že rana sa zahojila, a dodala: "Ostatné komplikácie neboli priamo spôsobené strelným poranením." Pol milióna ľudí stálo pozdĺž ulíc pri teplotách takmer nuly, aby sledovali Čermákovo telo na ceste k starému štadiónu v Chicagu. Pohrebný sprievod v histórii mesta ešte nikdy nebol taký veľkolepý. Bohoslužba na štadióne nebola nestranná ani náboženská. Pocty prichádzali z celej krajiny. Člen výboru za Chicago TJ Bowler opísal Čermáka ako "najväčšieho vodcu, akého kedy Demokratická strana mala" - realita bola však iná: Ako Čermák stúpal po miestnom politickom rebríčku, odpor vedenia strany rástol. Keď šéfovia odmietli jeho ponuku stať sa kandidátom na starostu, Čermák prisahal pomstu. Svoju politickú armádu vytvoril z neírskych elementov.

Prezident Svetovej výstavy DF Kelly vyhlásil: "Chicago nikdy nemalo muža, ktorého odchod by bol cítiť v toľkých smeroch." Nakoniec, odkaz starostu Čermáka bol najhlbšie pociťovaný v uliciach mesta, ktorému zasvätil svoj život a ktoré najviac miloval, Chicaga. V tomto skutočne americkom meste bol Ćermák skutočným Američanom. Imigrantom, pracovníkom a vodcom. Po jeho smrti si ho mesto pamätalo ako svojho najväčšieho dobrodinca, zástancu verejnej služby a občianskej hrdosti.

Záver:

Dostali sme sa do úplného záveru. Verím, že príbeh skorumpovaného starostu, ktorý sa vzoprel jeho majiteľom, je dostačujúcim dôkazom toho, že talianska mafia si vytvárala svoje postavičky a vytvára si ich dodnes. Veľmi zásadným pohľadom je i poznanie, že oficiálne zdroje jednoducho zatajujú pravý obraz nielen Čermáka, ale i takého Masaryka, ktorý bol doslova sluhom iného člena mafie. V zásade musíme pátrať do detailov a nechať tie nitky, aby sa spájali. Až budeme mať kompletný obraz, vtedy môžme vysloviť pravdu inak, ako ju predkladajú historici.... V závere jedna citácia: Či bola Zangarova guľka skutočne určená pre starostu Chicaga, je predmetom diskusií dodnes. Miloš Calda je vedúcim Inštitútu amerických štúdií na Karlovej univerzite v Prahe.

"Toto je historická hádanka, dokonca aj pre tých, ktorí ju študovali dôkladne. Jediný bod zhody je, že vrah bol – povedzme – trochu primitívny anarchista. Zangara útočil na anarchistov rovnako ako na kapitalistov a komunistov – jednoducho na každého. Použil päťranovú pištoľ, ale na mieste činu sa našlo sedem nábojov. Podľa jednej verzie chcel Zangara zabiť amerického prezidenta Roosevelta; podľa inej boli výstrely namierené priamo na Antonína Čermáka, pretože nahneval mafiu.

Názor si spravte sami milí čitatelia.